Category Archives: Politika

Zbohom deleniu na pravicu a ľavicu?

Category : Politika

Vplyvný britský magazín The Economist zverejnil pred niekoľkými dňami článok, v ktorom tvrdí, že starému dobrému deleniu politických strán na ľavicu a pravicu by sme mali zamávať na rozlúčku. Minimálne v Spojených štátoch Amerických sa zdá, že nové delenie bude na tých otvorených a uzavretých.

Myšlienka to nie je nová, a niekoľko krát som ju aj sám verejne vyslovil (napr. tu). A hoci táto téma nebola primárnym záujmom nášho výskumu pred marcovými voľbami do NR SR, mnoho údajov a vyjadrení respondentov v rámci fokusových skupín nás viedlo aj k problému delenia na ľavicu a pravicu. Len pre zaujímavosť, takto sa zaradili Slováci na ľavo-pravej škále pred voľbami (graf je z knihy “Voľby 2016: Spoločenské problémy a politické (ne)riešenia”, ktorá ide do tlače):

graf1_kap7

Ukazuje sa však, že na Slovensku, ale aj v iných krajinách, je ľavo-pravé delenie do veľkej miery iba nálepka. V knihe prezentujeme naše argumenty, prečo si myslíme, že kategórie pravice a ľavice neslúžia v slovenskom prostredí ako kompas, ktorý by ukázal ľuďom, aké riešenia požadovať v istých socio-ekonomických problémoch. Inými slovami, ukazuje sa, že ak je respondent postavený pred otázku, aký je jeho postoj k vybraným socio-ekonomickým témam, jeho odpoveď nie je motivovaná ideologickou preferenciou. Skôr sa zdá, že pojmy pravica a ľavica sú častejšie používané politickými stranami, a voliči sa s nimi jednoducho identifikovali podľa toho, ako sa označuje strana, ktorú volia.

Ďalší graf ukazuje, kam sa na ľavo-pravej osi zaradili voliči jednotlivých strán. Zaujímavé pritom je, že po Smere-SD má najväčší podiel ľavicových voličov SNS a ĽSNS.

graf2_kap7

Z tohto hľadiska zaujímavé údaje priniesol doteraz posledný zverejnený Eurobarometer z novembra 2015 (mám na mysli najnovšie zverejnené individuálne údaje). Okrem zaradenia san a ľavo-pravej osi, čo je bežnou súčasťou tohto celoeurópskeho prieskumu, sa pýtal ľudí aj na to, ako vnímajú take veci ako globalizácia, liberalizácia, reformy, odborové zväzy, či solidaritu.

Čakali by sme (aspoň niektorí), že čím sa človek cíti byť viac pravočiarom, tým negatívnejšie by mal vnímať aspoň odbory, a pozitívnejšie liberalizáciu alebo voľný obchod. Na Slovensku, ale ani v ďalších post-komunistických krajinách sa však žiadny súvis medzi týmito postojmi neukazuje. Inými slovami, nedá sa povedať, že Slováci, ktorí si o sebe myslia, že sú ľavicoví, by napríklad pozitívnejšie vnímali solidaritu, alebo negatívnejšie globalizáciu, než tí, ktorí sa označujú za pravičiarov. Ani v západných krajinách EÚ nie je tento vzťah učebnicový, avšak pri niektorých inštitúciách vo viacerých krajinách existuje.

Údaje, o ktorých píšem, boli zverejnené až po napísaní našej knihy. V nej predovšetkým vychádzame z prieskumov verejnej mienky, ktoré robila agentúra FOCUS pre denník SME, a 14 fokusových skupín, ktoré sme viedli s tímom v rámci Centra pre tertitoriálne a medzinárodné štúdiá pri katedre politológie. V nej vysvetľujeme, prečo tvrdíme, že seba-identifikácia ľudí na ľavo-pravej osi nevychádza zväčša zo zakorenených hodnôt, ktoré by následne ovplyvňovali postoje k aktuálnym otázkam spoločenského vývoja. Sú často iba nálepkami, ktoré používajú politické strany na vymedzenie sa voči sebe, a ktoré si voliči osvojili ako synonymické označenie toho, s ktorým blokom strán sympatizujú, resp. dané strany volia.


Referendum ako kamufláž?

Category : Politika

Nikto politicky gramotný nemohol čakať, že referendum bude platné. Tradičná hádanka, ako by hlasovali, (či koho by volili v prípade volieb) nezúčastnení, však nikdy nebola ľahšia.

Výzvy na neúčasť a jasné posolstvo odporcov referenda – ostať doma – si s obyčajnou ľahostajnosťou inteligentný človek nemôže popliesť.

Referendum a kampaň však ukázali, aké je jednoduché iniciovať na Slovensku ľudové hlasovanie a vnútiť spoločnosti a médiám témy, ktoré sa na predné stránky novín za iných okolností nedostanú.

Pripomína to iný, v slovenskej politike udomácnený strategický ťah. Konkrétne zakladanie a finančnú podporu menším politickým stranám, ktoré ukradnú nejaké to percento hlavnému súperovi.

Môžeme špekulovať, komu pomohol a komu uškodil zisk novej SDĽ v roku 2010 či hnutia 99 % v roku 2012 (a pre pamätníkov aj Slobodného fóra v 2006).

Bola by škoda, ak by sa rovnakým spôsobom začalo zneužívať aj referendum.

Ak sa z nástroja na rozhodovanie o závažných otázkach stane v budúcnosti iba nástroj na kamufláž, na prekrytie politicky citlivých a ekonomicky závažnejších problémov. Napríklad konfliktu záujmov ministra Pavlisa či toho vojenského na Ukrajine.

TENTO ČLÁNOK BOL PÍSANÝ PRE DENNÍK SME A PUBLIKOVANÝ 9.2.2015

Študuj vedu – budúcnosť Ťa prefacká (?)

Category : Politika

Protesty pracovníkov SAV proti kráteniu rozpočtu Akadémie o 10 miliónov EUR prilákali pozornosť verejnosti. Vedci usporiadali protest, na ktorom upozorňovali vládu a spoločnosť, že takéto zníženie rozpočtu by znamenalo prepustenie takmer 500 ľudí a de facto znefunkčnenie celej inštitúcie. Vládni politici oponovali, že do SAV predsa tečú európske prostriedky v objeme 300 miliónov Eur. Okrem toho sa vraj majú prostriedky agentúry VEGA navýšiť o 8 miliónov EUR. Verejnosť sa teda môže oprávnene pýtať – čo tí vedci vlastne chcú?

Na dokreslenie situácie treba uviesť niekoľko faktov. V prvom rade, v prípade európskych financií ide o sumy zazmluvnené – t.j. nie skutočne realizované. K ich realizácii totiž treba ľudí. A to je problém, pretože z týchto štrukturálnych fondov sa mzdy vyplácať nesmú. A SAV nemá ľudí z čoho zaplatiť, pretože jej rozpočet sa neustále kráti. Projekty VEGA tiež nepokrývajú mzdové náklady, okrem toho takéto navýšenie VEGY by bolo nesystémovým krokom, ktorý by mohli požadovať aj pracovníci vysokých škôl. Jediným systémovým riešením preto je proste nekrátiť rozpočet SAV.

Pre lepšie pochopenie – v rámci operačného programu Veda a výskum SAV sa v súčasnosti rieši 108 projektov v celkovej výške vyše 260 miliónov EUR. Tieto prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ je však v zásade možné využiť len na prístrojové vybavenie a infraštruktúru. Nie na mzdy výskumníkov, ani dôležitých prevádzkových nákladov, akými sú energie, chladiace médiá a pod. Dostávame sa do paradoxnej situácie, keď nám únia poskytuje prostriedky na stavbu infraštruktúry, my si však neplníme domácu úlohu v podobe poskytovania prostriedkov a ľudí na jej prevádzku.

Poučný je napríklad prípad superpočítača Aurel, ktorý Slovensko získalo v rámci štrukturálnych fondov. Ide o jeden z najvýkonnejších počítačov na svete (!!!). Slávnostne bol uvedený do prevádzky v minulom roku. Jeho kapacity však nie sú využité najmä pre nedostatok prostriedkov na elektrinu (počítač spotrebuje energiu zhruba za pol milióna EUR ročne), pre ktorý už bol nedávno, zatiaľ dočasne, vypnutý a experimenty najmä z oblasti experimentálnej fyziky museli byť prerušené.

Obludná je tiež predstava o prepúšťaní vedcov v súčasnej ekonomickej a spoločenskej situácii. Po prvé, zrejme by nezostalo len pri počte 500. Splnenie nárokov na odstupné podľa zákonníka práce by zrejme odčerpalo ďalšie peniaze a premietlo by sa do ďalšieho prepúšťania. Po druhé, nie je jasné kde sa majú uplatniť títo prepustení ľudia, ktorí venovali svoj život slovenskej vede? V evidencii úradov práce? Alebo vláda priamo vyháňa týchto ľudí do zahraničia? Po tretie, treba zvážiť, čo by prepustenie 500 vedcov znamenalo pre SAV, ktorá ich v súčasnosti po 25 rokoch zoštíhľovania zamestnáva celej republike len zhruba niečo vyše 3000? SAV je pritom jedna z najúspešnejších vedeckých inštitúcií: pri svojom podiele 11% pracovníkov vedy a výskumu pokrýva 31% publikačných výstupov a 39 % citačných výstupov v krajine.

Krátenie rozpočtu nie je ani celkom v duchu našich Európskych záväzkov. V rámci stratégie Európa 2020 plánuje únia rast založený na inováciách a vedomostnej spoločnosti. Jedným z piatich veľkých cieľov stratégie je dosiahnuť financovanie vedy a výskumu v objeme 3 % HDP ročne. Slovensko si v tomto smere stanovilo “ambiciózny“ cieľ – až 1 % HDP ročne a aj pri jeho napĺňaní stále pokrivkáva: podľa odhadov ŠÚ SR dosiahol v roku 2012 spolu 0,86 % zo súkromných aj verejných zdrojov, pritom z verejných zdrojov 0,46 %. Pre porovnanie – susedná Česká republika si kladie za cieľ dosiahnuť 1 % HDP iba z verejných zdrojov. Aj za našimi susedmi teda značne zaostávame. Okrem iného nie je pravda ani to, že SAV je organizáciou štátnej správy, ako nám mnohí tvrdia v súvislosti s reformou ESO.

Najhoršia je však demoralizácia samotnej vedeckej komunity na Slovensku. Skúste pracovať v organizácii, nad ktorou každoročne visí Damoklov meč prepúšťania a každý sa pýta, kto bude ďalší. Situáciu potom tí šikovnejší v praxi zväčša riešia odchodom do zahraničia, odchodom do komerčného sektora, alebo kumulovaním pracovných úväzkov. Zatiaľ čo v Nemecku môže výskumník, a to aj mladý, dôstojne vyžiť a založiť si rodinu z jedného platu, na Slovensku sa to dá len ťažko.

V tejto súvislosti vyznie až komicky kampaň, ktorú vysiela RTVS: „Študuj vedu – budúcnosť sa Ti poďakuje“. Realita je taká, že mladý vedecký pracovník sa po dosiahnutí hodnosti PhD môže zamestnať v SAV za čistý plat zhruba 500 EUR mesačne, čím príjmovo klesne o vyše 100 Eur mesačne v porovnaní so štipendiom, ktoré dostával ku koncu štúdia. Pritom ide o vysokokvalifikovaných mladých odborníkov, ktorí venovali vyše 20 rokov života vzdelávaniu a ktorí by mali tvoriť základ rozvoja slovenskej vedy v budúcnosti. S ohľadom na súčasnosť sa tak uvedená kampaň môže zdať zavádzajúca a vyžaduje spresnenie hlavného sloganu. Napríklad: „Študuj vedu – súčasnosť Ťa prefacká a ak motyka vystrelí, budúcnosť sa Ti možno poďakuje“.

Ak teda politici tvrdia, že veda na Slovensku má dostatok prostriedkov, nie je to celkom pravda. Záleží na tom, z ktorého mešca prichádzajú a na aký účel slúžia. Štrukturálne fondy zaplatia infraštruktúru, ľudí a prevádzku si musíme zaplatiť sami z národných zdrojov. Preto sa podstatné krátenie týchto zdrojov v rámci rozpočtu SAV na rok 2015 bolestne dotkne nielen jej pracovníkov, ale aj celkových možností Slovenska ďalej čerpať a využívať zdroje EÚ na vedu a výskum, no najmä rozvíjať sa ako moderná spoločnosť a ekonomika založená na vedomostiach.

UPOZORNENIE: Autor tohto textu pracuje pre Prognostický ústav SAV. Text bol však písaný so snahou upozorniť na nesúlad medzi faktami, číslami a vyjadreniami politikov. Vznikol spolupráci s riaditeľkou ústavu M. Lubyovou.


Politickí dinosaury

Category : Graf týždňa , Politika

PRIEBEHAJÚCA PREZIDENTSKÁ kampaň nemohla obísť tému nových tvárí v politike a potrebu vymeniť tzv. dinosaurov. Téma nie je nová, na jednej strane sa dajú nájsť mnohé presvedčivé argumenty za nové tváre, na druhej strane existujú skúsenosti s tým, keď nové tváre nedopadnú najlepšie (napr. Veci verejné v ČR).

Na tomto mieste nechcem uvádzať ani argumentovať v prospech či neprospech nových tvárí ani politických dinosaurov. Avšak v prebiehajúcom výskume, na ktorom pracujeme s kolegom z univerzity, sa nám vynoril zaujímavý čiastočný výsledok. Ktorý s témou súvisí.

Do akej miery sa zhodujú ideologické, ľavo-pravé hodnoty voličov a poslancov, ktorí by ich mali reprezentovať? Táto otázka stála na začiatku nášho skúmania. Samozrejme, v rôznych krajinách je táto miera zhody odlišná. Okrem toho, že sme naše čísla konfrontovali s teóriou, pokúšali sme sa nájsť aj vysvetlenia, prečo sa krajiny líšia.

Okrem štandarndých vysvetlení, ktoré existujú v politickej vede (volebné inštitúcie, stranícky systém, atď.), sme sa pozreli aj na niektoré ďalšie faktory. Na naše prekvapenie, najsilnejším vysvetľujúcim faktorom sa ukázal byť podiel poslancov, ktorí sedia v parlamente opakovane (alebo, ak to postavíme inverzne, tak miera nových poslancov).

congruence_experienced

Inými slovami, v rámci pätnástich skúmaných krajín platí, že čím vyšší podiel skúsených poslancov v parlamente sedí, tým menšia je miera ideologickej zhody medzi nimi a voličmi. Korelačný (Spearmanov) koeficient je -0,761.

Striktne vedecky, tento výsledok ešte neznamená, že poslanci, ktorí sú v parlamente opakovane, kašlú na prezentáciu svojich voličov. Avšak, ak by to tak bolo, naše výsledky by boli rovnaké.


Finančné násilie

Category : Politika

Tento blog vyšiel pôvodne na eTrend.sk ako reakcia na blog Xénie Makarovej, reportérky Trendu.

Aj keď ľudí v tieto dni asi trápia viac prezidentské voľby, či situácia na Ukrajine, Xénia Makarová otvorila vo svojom blogu dôležitú otázku nerovného postavenia žien v slovenskej spoločnosti, konkrétne s ohľadom na finančnú budúcnosť.

Xénia vychádza z modelu, ktorému sa v anglickej literatúry hovorí “male breadwinner”. Zjednodušene ide o situáciu, v ktorej muž – otec rodiny zarába peniaze a žena – matka sa stará o deti. Sám si myslím, že ak má slovenský sociálny systém niektorý z modelov západnej Európy pripomínať, najskôr to bude tento. Problém, ako Xénia tiež správne poukazuje, nastane, keď sa žene v takto nastavenej spoločnosti stane “niečo zlé.” Tým sa myslí napríklad rozvod, úmrtie manžela či jeho dlhodobá pracovná neschopnosť.

Spomedzi viacerých otázok či výziev, ktoré spomínaný blog nastolil, ma k napísaniu tohto blogu priviedla táto: “Kto vie však, či by oveľa zarážajúcejšie výsledky nepriniesol prieskum o finančnom zabezpečení žien.” Informácie či prieskum v oblasti finančných produktov slovenských domácností naozaj nie je všedná vec. Pokúsil som sa nájsť aspoň nejaké údaje, ktoré by na tento problém vrhli viac svetla.

Štandardné prieskumy dostupné pre výskumníkov neobsahujú podrobné otázky o využívaní jednotlivých finančných produktoch. Európska centrálna banka založila sieť výskumnímov, ktorá má v krajinách eurozóny skúmať finančné správanie sa domácností, avšak dáta sa nedajú “len tak” stiahnuť. Správa z prvej vlny je síce prístupná, avšak rodové rozdiely príliš nerieši. Aby som to skrátil, jeden prieskum som predsa len našiel, Eurobarometer z roku 2011 (zber údajov v septembri).

Nižšie uvádzam prehľad o využívaní finančných produktov podľa pohlavia. Aby som sa lepšie priblížil k odpovedi Xénii, vzorku som obmedzil iba vyslovene na páry, dvojice žijúce v spoločnej domácnosti. Po tomto obmedzení ostalo vo vzorke 600 respondentov žijúcich v manželstve a 85 žijúcich vo voľnom zväzku. Podiely sú vážené tak, aby odrážali situáciu v populácii.

Prvý graf ukazuje, približne koľko mužov a žien využíva na Slovensku (resp. využívalo v septembri 2011) bežný účet v banke, a tiež koľko ľudí má hypotéku, kreditnú kartu alebo spotrebný úver. Ako vidno, v rámci dvoj- a viacčlenných domácností má hypotéku viac mužov ako žien. Avšak ženy vo väčšej miere využívajú bežný účet, ale aj kreditné karty. Najdôležitejšie však je, že že rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú veľké.

ucet

V druhom grafe sú investície, ktoré by mali/mohli zabezpečiť náhradu aspoň časti príjmu v nepriaznivej životnej situácii. Vidíme, že naozaj sú to muži, ktorí majú vo zvýšenej miere uzavreté živostné poistenie, alebo investujú do akcií či fondov. Naopak, ženy majú vo väčšej miere uzavretý iný typ poistenia.

investicia3

Opäť, najdôležitejšie aj pri druhom grafe (aspoň si to myslím) sú relatívne malé rozdiely medzi mužmi a ženami, ktorí už žijú v spoločnej domácnosti s partnerom/kou.

Čo sa teda deje v slovenskej spoločnosti, pokiaľ ide o finančné zabezpečenie žien do budúcnosti? Nuž, z týchto dvoch grafov sa to s určitosťou povedať nedá. Naznačujú však, že zjavne existujú páry, kde si nejaký typ finančného zabezpečenia zriadia obaja z partnerov. A potom sú tu páry, kde ani jeden z partnerov žiadny z uvedených produktov nemá. V takom prípade však naďalej platí, že žena-matka je aj kvôli nastaveniu sociálneho systému tá viac znevýhodnená.
p.s.: len zo zvedavosti som sa pozrel, aké sú dôvody, že necelá pätina ľudí žijúcich s partnerom/kou nemá bežný účet v banke. O odpoveď sa tiež podelím vo forme grafu:

nemamucet


Za dažďa sa nevolí. Naozaj?

Category : Politika

POZNÁTE TO, pred každými voľbami to isté. Kto príde, kto nepríde, a prečo. Povinná jazda médií, na ktorú pristúpili mnohí oslovení analytici. Ukážka z minulosti:

Záujem voličov o predčasné parlamentné voľby naplánované na 10. marca môže ovplyvniť zlé počasie, ale aj chýbajúca silná téma predvolebnej súťaže politických strán, myslí si … analytička.

Tieto legendy potom opakujú aj novinári. Napríklad v staršej reportáži SME:
Slnečné počasie je dobrou správou pre labouristov, lebo príde viac voličov, a to zvyšuje ich šance.

A niekedy si oslovený odborník dokáže v jednej odpovedi hneď aj protirečiť:
Počasie vždy ovplyvňuje účasť na voľbách. Možno ľudia nepôjdu voliť, lebo prší, ale možno práve preto nepôjdu na výlet a teda voliť pôjdu. Nie je to asi ale rozhodujúce, skôr je to o tom, či ľudia voliť chcú,” poznamenal.

Ako to naozaj je? Švédski politológovia Persson, Sundell a Öhrvall sa pozreli na historické údaje od 60-tych rokov a svoje výsledky publikovali v najnovšom čísle časopisu Election Studies. Švédi použili tri rôzne zdroje dát a tri metódy, aby si overili, či daždivé počasie v deň volieb naozaj ovplyvňuje účasť. Dospeli k názoru, že nie. Viac sa dá dočítať v spomínanej štúdii.

Samozrejme, Slováci nie sú Švédi a kultúrny kontext môže hrať svoju úlohu. Seriózny výskum podložený údajmi, ktorý by potvrdil vplyv počasia na volebnú účasť na Slovensku, však nepoznám.

Vysokú informačnú hodnotu, najmä s ohľadom na blízkosť kultúrneho kontextu, má však výskum českého sociológa Lukáša Líneka. V článku z roku 2010 sa zaoberá dôvodmi, prečo sa jednotlivci rozhodli nezúčastniť sa rôznych typov volieb. Dôvody, pre ktoré niekto ide k volebnej urne a iný ostáva doma, sa dajú rozdeliť do dvoch skupín.

Prvé delenie je na nedobrovoľné a dobrovoľné dôvody. Pri tých prvých má človek síce chuť, resp. motiváciu ísť voliť, avšak z istých dôvodov nemôže. Napríklad preto, že pravidlá neumožňujú voliť zo zahraničia, kde sa občan dlhodobo, alebo aspoň v čase volieb zdržiava. Tie dobrovoľné sa potom dajú rozdeliť na socio-ekonomicé a hodnotové. Niekto nevolí preto, že má veľmi nízke vzdelanie, iní zasa preto, že sa o politiku vôbec nezaujímajú.

Línek vo svojom článku prezentuje rozloženie týchto dôvodov medzi českými nevoličmi nasledovne:

Linek_2010_tab1

Faktory, ktoré ovplyvnili volebnú neúčasť na Slovensku v parlamentných voľbách 2012 sa podľa môjho výskumu, ktorý by mal byť čoskoro publikovaný, do istej miery prekrývajú s tými, ktoré identifikoval Línek.Ako taký malý teaser pripájam graf zo spomínanej štúdie (po kliknutí sa otvorí v novom okne), vysvetlenie príde s textom.

A ešte jedna zaujímavosť z pohľadu trvalých nevoličov, ktorých som sa dotkol napr. v tomto blogu. V českých parlamentných voľbách je takých iba 3 – 5 percent.

babos2014


Omyly debát o prezidentskej kampani

Category : Politika

S blížiacimi sa prezidentskými voľbami sa čoraz intenzívnejšie objavujú aj články a blogy, ktoré hodnotia kampaň. Avšak nie predvolebnú, zatiaľ iba tú informačnú (lebo zákon a Kaliňák).

Chápem to, média naháňajú čítanosť a nejeden bloger (pravda, aj ja) sa rád zvezie na popularite témy. Sám si na mnoho článkov “kliknem.” Bohužiaľ, väčšina z nich ma však neinformuje (už keď sme v tej informačnej fáze), ale baví. Tak úprimne.

Niekoľko mýtov vystihol blog Vrtieť psom, odtiaľ aj inšpirácia názvu. Súhlasím najmä s často opakovaným omylom, že je vlastne jedno, za koho hlasuje volič, ktorý v prezidentskom nechce vidieť R. Fica. Nie je to jedno, pretože rôzni kandidáti  na druhé kolo majú rôzny mobilizačný potenciál. V prvom rade potenciál neprovokovať voličov Fica z prvého kola tak, aby v druhom kole ostali doma. V druhom rade potenciál prilákať voličov tých kandidátov, ktorí v prvom kole aj skončili.

Druhým, asi najčastejšie opakovaným omylom (mimochodom nielen pri kampani v týchto voľbách) je predstava, že na Slovensku existujú dva bloky voličov, ktorí stále volia dva bloky strán a ich prezidentské, VÚCkárské či europarlamentné mutácie. Tohto omylu sa dopúšťa aj blog Vrtieť psom. Prečo to považujem za omyl? Ponúkam dva argumenty.

Po prvé – problém je, že o tom čo sa tak často opakuje v médiách vedia aj politológovia a iní experti na Slovensku veľmi málo. Inými slovami to, ako sa správajú voliči vo voľbách parlamentných 2012, regionálnych 2013 a následne prezidentských (alebo EP) 2014, nevieme. Nevieme ani to, koľko voličov zmení preferenciu, riadi sa odporúčaním strany z predošlých volieb, alebo ostane doma. Nevieme napríklad ani to, koľko nevoličov z 2012 príde k prezi-urne v marci.

Prečo to nevieme? Takéto zistenia si vyžadujú opakované prieskumy verejnej mienky na tej istej vzorke, tzv. panelový prieskum. Tento typ prieskumu je pomerne náročnejší a najmä drahší ako bežné (tzv. cross-section) prieskumy. Nevylučujem, že volebné štáby niektorých strán či kandidátov si takýto “panel” možno robia, avšak o žiadnom verejne dostupnom paneli s informáciou o voličskom správaní na Slovensku neviem.

Po druhé – problém je, že nejaké informácie predsa len máme. Prieskum CSES 3 (Comparative Study of Electoral Systems) sa pýta respondentov na to, koho volili vo voľbách 2010 aj 2006 (tzv. retrospektívny panel, s 2 vlnami). Exit-poll od FOCUSu sa pýtal ľudí po voľbách 2012, koho volili v roku 2010 (tiež retro panel, avšak bez zachytenia nevoličov). A tieto informácie poskytujú skôr dôvody prečo by som dva stabilné bloky voličov považoval ak nie priamo za omyl, tak minimálne za nepravdepodobný obraz o realite.

Pár čísel na ukážku. Iba 16,7 % ľudí ostalo doma vo voľbách 2006 aj 2010. Vzhľadom na účasť to znamená, že tu boli značné prechody medzi nevoličmi a voličmi a naopak. Iba 36,9 % dospelej populácie volilo tú istú stranu medzi 2006 a 2010 (zdroj: CSES). Podľa exit-pollu až 27% voličov, ktorí prišli k urne aj v 2010 aj 2012, zmenilo svoju preferenciu medzi tradičnými blokmi strán.

Napokon jeden graf z akademickej štúdie, ktorá by čoskoro mala vyjsť v časopase Evropská volební studia. Ukazuje presuny voličov medzi voľbami 2010 a 2012 medzi parlamentnými stranami. Okrem iného pripomína, že aj z voliča SaS sa môže stať volič KDH, či z voliča SDKÚ volič Smeru.

Aj preto beriem články o dvoch stálych blokoch voličov s veľkou rezervou.

graf


Calendar

October 2019
M T W T F S S
« Aug    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031