“SLOVENSKÚ politiku už nemôžem sledovať,” zverila sa mi v rozhovore známa, ktorá žije už dlhé roky v zahraničí.Čím dlhšie som mimo SR, tým menej to baví aj mňa, prikývol som. A vzápäti sa mi dostalo krásne jednoduchého vysvetlenia. Znelo asi takto:
Nie je dôležitý čas mimo krajiny. No keď počúva človek francúzske rádio alebo číta belgické noviny, dozvie sa o pripravovanej legislatíve. O zmenách, ktoré majú ovplyvniť každodenný život. A keď príde reč na EÚ, je to o postojoch národnej vlády, presadzovaných riešeniach.
A slovenské správy? Z domova – kto čo ukradol, aká kauza sa odhalila, aký škandál prepukol. Z Bruselu – aký tender alebo aký projekt zas únia nepreplatí kvôli chybám a korupcii. Málo alebo nič orientované na budúcnosť, riešenia, progres.
Smutný rozdiel tkvie v tom, že ľudia, ktorí na Slovensku žijú, platia dane a vychovávajú deti by si nemali dovoliť taký luxus, aby ich tie správy nebavili.