Existuje Francúz/ka bez škandálu?

Pôvodne bol článok písaný pre HN. Jeho vydanie bolo niekoľko krát odložené, až napokon vypálilo tak, že medzi odovzdaním a vydaním sa udalosti vo svete zmenili a printová verzia, vydaná 14.júna a prístupná tu, stráca na aktuálnosti. Na blogu ponúkam upravenú verziu.

HĽADANIE nástupcu Straussa-Kahna malo vyzerať ako veľké finále. Na poslednú chvíľu sa do boja prihlásil aj bývalý guvernér centrálnej banky Izraela Stanley Fisher. Profesor svetoznámeho MIT a kedysi hlavný ekonóm Svetovej banky začal zostra. Najprv vyhlásil, že prekročenie vekového limitu o dva roky nemôže byť problém. Že inštitúcia ako MMF mu predsa nemôže povedať – si starý. V rozhovore pre Wall Street Journal zas zaútočil na hlavnú protikandidátku Lagardovú, keď uviedol, že v ťažkých časoch aké prežívame, nemôže MMF riadiť niekto bez ekonomického vzdelania.

No v pondelok mu z MMF predsa len odkázali – si starý. A ideš z kola von.

Podpora veľmocí

Najsilnejšia kandidátka Lagardová si v rámci kampane splnila domácu úlohu vzorne. Vopred si zabezpečila podporu najsilnejšieho spojenca USA, verejne ju podporila ministerka zahraničia USA Clintonová. A v čase dnes už jediný súper, mexičan Carstens sa iba chystal do Číny a Indie, Lagardová mala tieto návštevy za sebou.

Faktom však ostáva, že Čína a India sú tradiční rivali a je veľmi nepravdepodobné, že podporia toho istého kandidáta. Najskôr sa ich hlasy rozdelia medzi Carstensa a Lagardovú. Čo nahráva francúzske. Za Lagardovú sa postavil už aj Putin, ale aj Indonézsky minister financií a má tak bezpečný náskok. S podporou Bruselu a celej EÚ sa tak Lagardová vidí v čele MMF oprávnene už dnes.

Škvrna na štíte

Keď v roku 2007 odchádzal do MMF Strauss-Kahn, francúzsky prezident Sarkozy ho mal údajne varovať, aby sa „pekne správal.“ V medzinárodných štruktúrach a USA sa totiž sexuálne škandály nezametajú pod koberec tak, ako vo Francúzsku. Ak napokon boj o kreslo prezidenta vyhrá Lagardová, snáď jej dajú v Elyzejskom paláci rovnako dobrú radu.

Súčasná ministerka financií má totiž na krku vyšetrovanie finančného škandálu. V roku 2007 rozhodla, že dlhoročný spor známeho podnikateľa Bernarda Tapie sa urovná mimosúdnou arbitrážou. V ktorej následne štát prehral, a Tapie dostal necelé tri stovky miliónov eur. Zhodou okolností práve Tapie, bývalý minister za socialistov a člen ľavicovej strany, podporoval v prezidentských voľbách 2007 pravicového Sarkozyho. Lagardovej rozhodnutie urovnať spor mimosúdne mohlo byť aj príkazom od jej súčasného šéfa.

Dobrá voľba

Pohľad na protikandidáta našepkáva, že Lagardová je dobrou voľbou. Argument, že prezident MMF by sa mal vyberať výlučne na základe odborných schopností stojí na vode. Hoci je základom práce fondu expertná pomoc krajinám v problémoch, pozícia šéfa je vyslovene politická. Predstava, ako Strauss-Kahn sám po nociach písal analýzy vymýšľal úsporné balíčky pre Grécko je absurdná.

Človek na čele fondu musí mať v prvom rade politické zručnosti, pretože pozície fondu bude obhajovať a presadzovať medzi politikmi. Jeho partnermi a súpermi budú hlavy štátov a inštitúcií ako je Európska komisia. Jej predchodca mal byť údajne jediný človek, na ktorého slová Merkelová dala a zároveň nebol Nemec. Takúto silnú pozíciu si možno Lagardová skoro nevydobije, ale má na to určite lepšie predpoklady ako jej protikandidáti z  Mexika.

Navyše, fond má zhruba dve tretiny úverov v Európskych krajinách. Prečo zatvárať oči pred tým, že Európa potrebuje aj na čele MMF človeka, ktorý bude najlepšie obhajovať jej záujmy? Najmä v dobe, keď ide Európe o veľa.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *