VO VŠETKÝCH televíziách dnes debatia múdri páni (a dámy), analytici, experti. No, nezávidím im, komentovať exit-polly nie je nič jednoduché. Spomeňte si, ako neslávne vypálili pred dvomi rokmi. Napriek tomu si myslím, že nejaké istoty nám predsa len priniesli už prvé minúty po voľbách.
Istota, že slovenskí voliči a spoločnosť majú svoje limity. Zhora aj zdola. Napríklad Smer, točí sa okolo 40-tky už dlhé roky. Môže sa bocian aj s cyklistom hodiť na dôchodok (najlepšie invalidný), Smer pravdepodobne naráža na svoj strop.
Rovnako aj naše etnické strany, Most-Híd a SMK. V súčte majú približne rovnako ako v roku 2010, a v podstate aj predtým. Malé rozdiely sú najskôr v mobilizácii.
No a k tým dolným limitom. Pravicového voliča asi len tak niečo od urny neodradí. Keďže láska k Mikiho modrým očiam za tým asi nebude, strašenie Ficom ostane ako istota aj do kampane 2016.
Všetko ostatné sú až do zverejnenia presných (nie nevyhnutne oficiálnych) výsledkov špekulácie.
