Nevešajte sa, bude dobre. Snáď raz

V NEDEĽU ráno ma zobudila správa od priateľa z detstva. Už niekoľko rokov žije v Londýne a hneď v pondelok vraj požiada o britský pas. Aj keby mu ten slovenský mali vziať. Neprekvapilo ma to, keďže som ešte po polnoci na sociálnych sieťach debatoval so Slovákmi v Bruseli o ich nechuti sa ďalšie štyri roky vrátiť na Slovensko.

Emócie hrajú samozrejme veľkú úlohu pri podobných vyhláseniach. No treba ich vnímať skôr ako ukazovateľ niečoho iného. Mladí ľudia predsa neodišli zo Slovenska len kvôli tomu, že pred šiestimi rokmi zavládol Fico so Slotom. Rovnako ako sa pred dvomi rokmi len kvôli Radičovej a Lipšicovi nevrátili naspäť. Avšak zloženie vlády vníma mladšia zahraničná generácia ako indikátor toho, kam sa bude krajina uberať najbližšie mesiace, možno roky.

Dá sa však predstaviť a veriť, že výsledky volieb nie sú úplnou katastrofou a Slovenskú spoločnosť môžu posunúť vpred z dlhodobého hľadiska. Má to síce pár háčikov, potenciál však nie je malý.

Kľúčom k úspechu je vzťah strán k voličom. Smer aj strany pravice mali doteraz svoj zaužívaný model komunikácie a správania sa. Fico rozprával a konal tak, aby nadbiehal svojim voličom. Tí cez televízne obrazovky počuli a dostali, čo chceli. Prehnane povedané, smerácka politika a Ficova rétorika skákala tak, ako si voliči zapískali. Na druhej strane pravica, a pre zjednodušenie povedzme SDKÚ, sa snažila cvičiť so svojimi voličmi. Strany bývalého zlepenca nemali kedysi problém obhajovať nepopulárne opatrenia pri riadení štátu. Keďže im to išlo celkom dobre, zjavne uverili tomu, že rovnako úspešne si obhája aj korupčné škandály.

Volebný výsledok nie je len fackou pre pravicu, ktorá si pomaly priznáva, že to prepískla a voliči už na jej nôty tak húfne netancujú. Pravica by si mala čím skôr uvedomiť, že v obale s nápisom „menšie zlo“ už nepredá každú … hlúposť. No veľká lekcia čaká aj Smer a jeho voličov. Ficova vláda si so zavedením milionárskej či bankovej dane štyri roky nevystačí. Existuje šanca, že Robert Fico bude musieť šetriť a presadzovať aj nepopulárne opatrenie. A vysvetľovať ich. Napokon, keď vláda narazí na dlhovú brzdu a Európsku komisiu z jednej strany a nespokojných lekárov, učiteľov (atď.) tak snáď pochopí, že populizmus, ale aj kradnutie má svoje hranice. Každé euro, ktoré zbytočne skončí v nejakom tuneli pod Sitnom mohlo ísť predsa na vianočný dôchodok. A možno to pochopia aj jeho voliči.

Inými slovami, prospelo by, ak by pre zmenu voliči usmerňovali pravicu, a Smer sa pokúsil vychovávať na chvíľu voličov.

Slovenskí politici si nepochybne zaslúžili lekciu. Otázkou len ostáva, či SDKÚ tesne nad „päťkou“ a Smer takmer pri „deväťdesiatke“ je dosť jasný signál. Ak Dzurinda s Miklošom zatrúbia ešte dnes na ústup, prvé pozitívum volieb je tu. Ďalšie nemusí prísť tak skoro, štyri roky sú dlhá doba, obzvlášť v dnešných turbulentných časoch. No stále existuje šanca, že si raz v budúcnosti s úsmevom povzdychneme, ako dobre sme v tom 2012 odvolili.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *