The following article is from the end of March and was originally written in the Baltics for Pravda newspaper. Things have not changed too much since then so I am posting it here as well. Unfortunately, at this point of time I have no capacity to provide an english translation of the story (for non slovak readers I can only recommend Google Translate).
RIGA – Jedno opatrenie za druhým prijíma vláda v Lotyšsku, aby predišla štátnemu bankrotu. Zníženie platov vo verejnej správe o 20 až 40 %, presmerovanie 6 % odvodov z druhého dôchodkového piliera naspäť do prvého (z 8 na 2%), či zrušenie rodičovského príspevku pri narodení dieťaťa. To je len výber z opatrení, ktorými sa od začiatku roka snaží krajina zachrániť pred hospodárskym kolapsom.
Ešte začiatkom marca o možnom bankrote druhej najväčšej pobaltskej republiky hovoril čerstvý predseda vlády Dombrovskis. Jedinú záchranu v tom čase videl v pôžičkách od medzinárodných inštitúcií. Medzinárodný menový fond už Lotyšsku prisľúbill pomoc vo výške 7,5 miliardy eur. O podmienkach ďalšieho čerpania pomoci rokuje vláda v Rige so zástupcami MMF. Výhliadky na výber daní a štátny deficit sa totiž menia zo dňa na deň. V praxi to znamená, že ak Lotyšská vláda ešte pred mesiacom sľúbila výmenou za pomoc dodržať deficit rozpočtu 7 %, dnes je tento sľub takmer nesplniteľný.
Ekonómovia aj politici vo všetkých troch pobaltských krajinách sa zhodujú na tom, že skoré prijatie eura by krajinám pomohlo. V Lotyšsku sa tiež objavili špekulácie, že ak krajina nesplní čoskoro Maastrichtské kritériá, mohlo by sa začať používať euro ako duálne platidlo aj bez súhlasu autorít z európskych inštitúcií. Túto možnosť však pre Pravdu vyvrátila Olga Kozlova z Lotyšskej banky: ,,Takáto europeizácia a používanie eura ako druhej meny je pre nás neprijateľné,” povedala.
Bývalým tigrom by malo tiež pomôcť podhodnotenie vlastných mien. Tento názor už vyjadrilo niekoľko známych ekonómov z univerzít a výskumných centier po celom svete. Ani jedna krajina sa však k podobnému kroku zatiaľ neodhodlala. ,,Viac než osemdesiat percent pôžičiek a hypoték ľudí v Lotyšsku je v cudzej mene, devalvácia latu (lot. meny) by im ublížila.” vysvetľuje pre Pravdu Varis Vagotinš-Vagulis z centrálnej banky Lotyšska.
Kríza je badateľná aj na uliciach hlavného mesta Rigy. Drvivú väčšinu výkladov zdobia obrovské nápisy ,,ZĽAVA” s číslami od 40 do 90 – percent. ,,Doprava tu zvykla byť omnoho intenzívnejšia,” hovorí Janis Ezerlecis (24) a ukazuje na hlavný cestný ťah smerom do centra. ,,Rovnaké je to s ľuďmi v meste. Kedysi ich v centre bývalo viac,” dodáva a pripisuje to zániku mnohých pracovných miest. Podľa oficiálnych údajov bola nezamestnanosť v marci na úrovni 10,7 %. Hospodárska kríza sa prejavila aj na páde cien nehnuteľností. ,,Tento dvojizbák ma pred rokom stál asi 75 000 eur.” hovorí o svojom byte na okraji centra Rigy Janis. ,,Dnes sa jeho hodnota pohybuje niečo nad polovičkou,” dodal.
Približne polovica občanov Lotyšska žije na vidieku. Aj tam ľudia krízu pociťujú a prispôsobujú sa jej následkom. ,,Zatiaľ prácu mám, ale aj tak so ženou plánujeme rozšíriť záhradu a nasadiť viac zemiakov a iných plodín ako minulý rok,” povedal Pravde Vigonts Kuklis (47) z približne trojtisícovej obce Viesīte na juhu Lotyšska. Podobne ako on premýšľa takmer celá dedina. Vigonts sleduje každý deň správy v televízii aj rádiu. Je dobrým príkladom toho, ako špekulácie o znehodnotení meny pôsobia na ľudí na vidieku: ,,Čo bude najlepšie pre rodinu? Asi nešetriť peniaze, ale minúť ich na užitočné veci, pokiaľ majú hodnotu.”
Pre Lotyšsko je táto kríza najhoršou od roku 1991. Po vyhlásení nezávislosti presahovala inflácia hranicu 1000 % a pokles hospodárstva prekročil dva roky po sebe hranicu 20 %. Začiatkom roka zažila Riga najhoršie demonštrácie za posledné dve dekády a po výzvach prezidenta odstúpila 20. februára vláda Ivarsa Godmanisa. Začiatkom marca prebral vedenie krajiny Valdis Dombrovskis. Lotyšské médiá však upozornili na to, že medzi demonštrujúcimi bolo až príliš veľa rusky hovoriacich občanov, bývalých väzňov a mladistvých pod vplyvom alkoholu. Akýkoľvek podiel Moskvy na tejto akcii sa však dokázať nepodarilo.
UPDATE: Finance Minister of Latvia Einars Repše admitted on Tuesday, 21st of April, that state budget must be cut by 40 pct. According to different predictions, the unemployment rate should exceed 15 pct this year.
