Bez politickej integrácie je banková únia len odvar

Bez politickej integrácie je banková únia len odvar

Category : HN

Článok bol pôvodne písaný pre Hospodárske noviny, vydaný 24.októbra 2012. Online editovaná verzia tu.

Letný spánok, ktorý pravidelne chytá Európsku úniu, akoby uplynul[ sezónu omámil aj finančné trhy. Investori sa nechali uspať dohodami po ostatnom summite EÚ v júni. Keďže dohody boli iba orientačné a dotiahnutie detailov odložili lídri na jeseň, mnohí správne predpokladali, že tá bude horúca.

Stretnutie hláv štátov k bankovej únii po štvrťroku tak potvrdilo, že v dvadsať sedmičke sa zhoda hľadá ťažko a otázok pribúda. Ak by sa aj bankovú úniu, spoločný dozor či záchranný fond podarilo naštartovať „už“ v druhej polovici budúceho roku, koniec dlhovej krízy je v nedohľadne.

Ďalšie kupovanie času

Hoci sa riešenie cez bankovú úniu zdá technické a odborné, v konečnom dôsledku ide v Bruseli stále o politickú hru. Banková únia je síce dobrým krokom k tomu, čo teoretici nazývajú optimálna menová únia… Až na to, že eurozóna potrebuje momentálne na prežitie inú medicínu. Peniaze.

Základná logika sa totiž od začiatku krízy nezmenila. Veľká časť eurozóny stále míňa viac ako dokáže vyprodukovať, a stále menej si na to dokáže požičať. Ako celok môže eurozóna prežiť iba ak sa naplní jeden z dvoch scenárov (a teraz bez ohľadu na morálnu stránku veci). Buď sa zavedú trvalé finančné transfery smerom k najviac zadĺženým krajinám, alebo tie spustia hlboké, najmä štrukturálne reformy tak, aby transfery neboli potrebné.

Avšak obe z alternatív majú príliš obrovský odpor domácich voličov (transfery na severe, reformy na juhu). Banková únia, no najmä záchranný fond so zámerom rekapitalizovať problémové banky je tzv. riešením s najmenším spoločným menovateľom. Nemci a Fíni sa môžu tváriť, že o priame transfery nejde. A Španielom či Talianom to nenafúkne domáce deficity. A teda nezvýši dlhy a s nimi aj tlak trhov na reformy.

Komu to pripomína len ďalšie kupovanie času, nie je ďaleko od pravdy. Banková únia a spoločný dohľad je naozaj dobrým nástrojom pre budúcnosť eurozóny, avšak za predpokladu, že prežije súčasnú krízu.

Zmena prístupu

Na prvý pohľad sa tak zdá, že za štyri mesiace od ostatného summitu sa nič nezmenilo. V skratke, stále je to juh proti severu, euro-kraijny verzus zvyšok a k tomu Briti tváriaci sa, že nemajú spoločné nič s nikým.

Napriek tomu bol minulotýždňový summit v niečom prelomový. V minulosti stretnutiam predchádzala zúrivosť trhov, pred ostatným summitom vládol pokoj. Po minulých stretnutiach lídri víťazoslávne oznamovali veľké dohody, teraz však tváre politikov nežiarili ani umelým úsmevom. Merkelová sa dokonca len pár dní po summite vyhrážala zrušením toho ďalšieho v decembri.

Kľúč na odšifrovanie správ zo summitu pritom nie je v bankovej únii, ale ďalších diskutovaných návrhoch. Návrhy ako superkomisár, ktorý by mohol vetovať národné rozpočty, aj nový „rozpočet eurozóny“ naznačujú, že politici začali brať vážne to, čo bolo aj na tomto mieste napísané už viackrát. Kríza eurozóny sa dostala tak ďaleko, že bez hlbšej politickej integrácie sa z toho menová únia nedostane. Reformy na juhu, ako aj finančné transfery zo severu (ideálne v kombinácii) sú totiž bez väčšej politickej previazanosti v praxi nemožné.

Slovenský kabát, bruselská košeľa

Aj francúzsky prezident Hollande a nemecká kancelárka Merkelová pochopili, že inak to nepôjde. Akurát pri tom musia tlačiť dopredu aj národné záujmy. V rámci vynucovania zodpovednosti severné krídlo údajne presadilo poverenie pre van Rompuya, aby prišiel s návrhom, ako urobiť dohody o škrtoch a reformách viac záväzné. A Merkelová naťahuje spustenie bankovej únie. Na druhej strane Hollande chce najprv kolektivizáciu dlhov a až potom politickú úniu. „Až po roku 2014, po voľbách do EP,“ nechal sa počuť.

Mimochodom, zaujímavý je v tejto situácii postoj slovenskej vlády. Doma premiér tvrdí, že je „na nervy“ z toho, že musí presunúť kompetencie v oblasti regulácie bánk na EÚ. Pravici by pritom mohol byť vďačný, že dnes štát nemá na krku skrachované banky. Napriek „nervom“ doma potom v  Bruseli Fico hlasuje za, a s dohodami vyjadruje spokojnosť. No dobre tak. Po štyroch rokoch Ficovej vlády sa Slovenskému rozpočtu fungujúce záchranné mechanizmy únie môžu ešte náramne hodiť.


Leave a Reply

Calendar

December 2019
M T W T F S S
« Nov    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031