POZNÁTE TO, pred každými voľbami to isté. Kto príde, kto nepríde, a prečo. Povinná jazda médií, na ktorú pristúpili mnohí oslovení analytici. Ukážka z minulosti:
Záujem voličov o predčasné parlamentné voľby naplánované na 10. marca môže ovplyvniť zlé počasie, ale aj chýbajúca silná téma predvolebnej súťaže politických strán, myslí si … analytička.
Tieto legendy potom opakujú aj novinári. Napríklad v staršej reportáži SME:
Slnečné počasie je dobrou správou pre labouristov, lebo príde viac voličov, a to zvyšuje ich šance.
A niekedy si oslovený odborník dokáže v jednej odpovedi hneď aj protirečiť:
Počasie vždy ovplyvňuje účasť na voľbách. Možno ľudia nepôjdu voliť, lebo prší, ale možno práve preto nepôjdu na výlet a teda voliť pôjdu. Nie je to asi ale rozhodujúce, skôr je to o tom, či ľudia voliť chcú,” poznamenal.
Ako to naozaj je? Švédski politológovia Persson, Sundell a Öhrvall sa pozreli na historické údaje od 60-tych rokov a svoje výsledky publikovali v najnovšom čísle časopisu Election Studies. Švédi použili tri rôzne zdroje dát a tri metódy, aby si overili, či daždivé počasie v deň volieb naozaj ovplyvňuje účasť. Dospeli k názoru, že nie. Viac sa dá dočítať v spomínanej štúdii.
Samozrejme, Slováci nie sú Švédi a kultúrny kontext môže hrať svoju úlohu. Seriózny výskum podložený údajmi, ktorý by potvrdil vplyv počasia na volebnú účasť na Slovensku, však nepoznám.
Vysokú informačnú hodnotu, najmä s ohľadom na blízkosť kultúrneho kontextu, má však výskum českého sociológa Lukáša Líneka. V článku z roku 2010 sa zaoberá dôvodmi, prečo sa jednotlivci rozhodli nezúčastniť sa rôznych typov volieb. Dôvody, pre ktoré niekto ide k volebnej urne a iný ostáva doma, sa dajú rozdeliť do dvoch skupín.
Prvé delenie je na nedobrovoľné a dobrovoľné dôvody. Pri tých prvých má človek síce chuť, resp. motiváciu ísť voliť, avšak z istých dôvodov nemôže. Napríklad preto, že pravidlá neumožňujú voliť zo zahraničia, kde sa občan dlhodobo, alebo aspoň v čase volieb zdržiava. Tie dobrovoľné sa potom dajú rozdeliť na socio-ekonomicé a hodnotové. Niekto nevolí preto, že má veľmi nízke vzdelanie, iní zasa preto, že sa o politiku vôbec nezaujímajú.
Línek vo svojom článku prezentuje rozloženie týchto dôvodov medzi českými nevoličmi nasledovne:
Faktory, ktoré ovplyvnili volebnú neúčasť na Slovensku v parlamentných voľbách 2012 sa podľa môjho výskumu, ktorý by mal byť čoskoro publikovaný, do istej miery prekrývajú s tými, ktoré identifikoval Línek.Ako taký malý teaser pripájam graf zo spomínanej štúdie (po kliknutí sa otvorí v novom okne), vysvetlenie príde s textom.
A ešte jedna zaujímavosť z pohľadu trvalých nevoličov, ktorých som sa dotkol napr. v tomto blogu. V českých parlamentných voľbách je takých iba 3 – 5 percent.
