Čo by bolo keby?

Čo by bolo keby?

Category : Politika


Ako môžu dopadnúť voľby a čo naznačujú prieskumy? Kto by mohol zostavovať vládu a s akou väčšinou? Podobné otázky dostávam ako politológ stále častejšie. Úprimne, neodpovedám na ne práve najradšej, pretože analytik má analyzovať to, čo sa stalo, a nie predpovedať budúcnosť. No na druhej strane, ľudí často a právom zaujíma aj to, čomu sa v angličtine hovorí „educated guess“, teda akýsi odborný odhad.

V tomto blogu nepôjde ani tak o odhad výsledku volieb, na to si netrúfam. Skôr sa pokúsim vysvetliť, prečo je pri dnešných prieskumoch nesmierne zložité odhadovať, ako to môže skončiť.

Čo ponúkam

Pozrel som sa na výsledky posledne zverejneného prieskumu preferencií od agentúry Focus pre TV Markíza, a to najmä na tzv. interval spoľahlivosti (čísla napr. tu). A práve na základe neho som vytvoril štyri scenáre, ako by mohli dopadnúť voľby, pridržiavajúc sa tohto prieskumu, a stále v intervale spoľahlivosti. Každý zo scenárov je v niečom extrémny, a teda málo pravdepodobný. Avšak spolu ukazujú hranice možného, odkiaľ a kam sa asi môže pohybovať naše uvažovanie o povolebnej situácii.

Predtým, než sa dostanem ku konkrétnym scenárom, ešte malá poznámka. Mojim cieľom nie je namodelovať, ani odhadovať, ako dopadnú voľby. Ale poukázať na to, v akej neistote sa ako analytici nachádzame, ak sme tlačení do zodpovedania týchto otázok.

Scenár 1: Extrémne straty demokratickej opozície

V tomto scenári som priradil preferencie na spodnej hranici intervalu spoľahlivosti stranám, ktoré otvorene deklarujú snahu vymeniť vládu Smeru a odmietajú spoluprácu s ĽSNS. Naopak, súčasným koaličným stranám (s výnimkou Mosta-Híd) a tiež ĽSNS som udelil maximálne čísla, teda na hornej hranici intervalu spoľahlivosti. Výsledok, vrátane prepočtu na mandáty ukazuje prvý graf.

Výsledky volieb a mandáty podľa scenára 1

V tomto scenári, povedané jednoducho, by strany tzv. demokratickej opozície nedokázali vymeniť Fica pri moci. Smer a Kotleba by mali spolu 70 mandátov, a medzi SNS a Sme rodina by sa mohol rozpútať boj o účasť v trojkoalícii.

Scenár 2: Extrémne zisky demokratickej opozície

Ide o opak prvého modelu. Strany, ktoré chcú vymeniť Smer pri moci by získali čísla na hornej hranici intervalu spoľahlivosti, a naopak, Smer spolu s ĽSNS a SNS by sa umiestnili na spodnej hranici. Výsledok, preferencie a prepočet na mandáty, v tabgrafe č. 2.

Výsledky volieb a mandáty podľa scenára 2

Samozrejme, ide o extrémnu situáciu, ktorá nahráva stranám demokratickej opozície. Kotlebovci by v tomto modeli boli na piatom mieste, a krehkú väčšinu v parlamente by pod vedením Kisku mohla mať koalícia aj bez Kollára a bez maďarských strán. S nimi by siahali na ústavnú väčšinu.

Scenár 3: Extrémne málo strán v parlamente

Tento model je vytvorený tak, aby (stále v rámci intervalu spoľahlivosti) bolo v NR SR zastúpených čo najmenej politických strán, a tým pádom by maximum hlasov prepadlo (pozor, nejde o želanie autora, len možnosť, ktorú prieskum ponúka). Výsledky v grafe.

Výsledky volieb a mandáty podľa scenára 3

Tento scenár nahráva demokratickej opozícii, pretože z parlamentu by vypadla SNS, nedostal by sa doň Harabin ani Drucker, a Smer-SD by s Kotlebovcami nedokázal vytvoriť dvojkoalíciu. Rozhodujúci by bol Boris Kollár, s jeho stranou by mala demokratická opozícia 82 hlasov.

Scenár 4: Extrémne veľa strán v parlamente

Ak v predošlom modeli otvoril parlament bránu piatim stranám, tak opačným extrémom je ôsme volebné obdobie Národnej rady s 12 stranami. V takomto prípade sa otvára relatívne veľké množstvo alternatív (čisto číselne vzaté). Ani koalícia pod vedením Smeru by asi nemala menej ako 5-6 strán. Veľmi pravdepodobne by sa tak jazýčkom na váhach stali popri Sme rodina aj maďarské strany.

Výsledky volieb a mandáty podľa scenára 4

A teda … ?

Chcete vedieť ako dopadnú voľby? Na tomto mieste sa to nedozviete. Ale ak Vám niekto v týchto dňoch hovorí, že to vie, tento blog ponúka dôvody na to, prečo mu neveriť. Navyše sú tu ďalšie dva dôvody, ktoré veci ďalej komplikujú.

Po prvé, moje (síce) extrémne scenáre majú predsa len nejaký základ, tým je interval spoľahlivosti v prieskume renomovanej agentúry. Výsledky volieb ho môžu ľahko prekročiť. Po druhé, žiadny výsledok volieb negarantuje, že celý poslanecký klub bude držať líniu vedenia strany, a nerozpadne sa skôr ako prebehne ustanovujúca schôdza. Tak v ďalekej minulosti, ako aj v končiacom volebnom období sme videli mnoho prechodov a odchodov z rôznych poslaneckých klubov.

Preto súhlasím s tým, že neistota ohľadne výsledkov (v zmysle kto nám bude vládnuť) ešte nikdy nebola taká veľká ako pred týmito voľbami. A preto je každá predpoveď výsledkov ešte menej než „educated guess“, skôr taký „gut feeling.“


Leave a Reply

Calendar

February 2020
M T W T F S S
« Jan    
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
242526272829