Edited version published in Pravda, July 2nd,2009
JALOVÁ diskusia bez hlbšieho zmyslu. Charakteristiku, ktorá by kratšie a zároveň výstižnejšie zhrnula vládny sprievod otvárania a zatvárania druhého piliera len ťažko nájsť. Paradoxné pritom je, že ľudia zo Smeru vedia povedať výstižné ,,A,” no tvrdohlavo odmietajú priznať odborné ,,B”. Výsledkom je konanie nezodpovedné voči celej krajine.
Vláda má pravdu v tom, že dôchodkový systém nastavený tak, ako ho zdedila po Kaníkovi, je v súčasných podmienkach neudržateľný. Lenže to nie je chyba Kaníka, ani Mikloša či Dzurindu. ,,Oni” síce nastavili celú schému na 6-, 7-, 8-percentný rast, ale Slovensko ho za ,,ich” vlády aj skutočne malo. Ťažko tiež mohol niekto na Slovensku predvídať dnešnú krízu pred šiestimi rokmi, veď ešte pred tromi ju nevideli ani nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu.
Rovnako treba otvorene priznať, že fondy sú momentálne stratové. Najmä po zarátaní inflácie, ako radi prízvukujú v Smere. Lenže nie je dlhodobo stratový aj štát? Od vzniku republiky nebol ani jeden rozpočet prebytkový. V čase, keď krízou najviac postihnutý člen EÚ Lotyšsko uniká štátnemu bankrotu už pár mesiacov len o vlások, zaručí niekto, že to nemôže postihnúť aj Slovensko? Z čoho bude vyplácať dôchodky, keď nebude mať na platy lekárov, na materskú, na dávky v hmotnej núdzi?
Keby sa Fico s Tomanovou opýtali svojich kolegov z okolitých krajín s rovnakými problémami, určite by im poradili lepšie riešenie. Znížením odvodov do druhého piliera o pár percent na istý čas by zabezpečili príjem Sociálnej poisťovni a nemuseli by pritom ,,vyhnať” ani jedného sporiteľa. Lenže to by musel mať premiér k DSS trochu vrúcnejší vzťah než má,,koza k nožu.” Zmenami presadenými začiatkom roka (garancia výnosnoti majetkom DSS, vyhodnocovanie na polročnej báze) koalícia totiž fakticky znemožnila podnikanie správcovským spoločnostiam (podľa informácií SME sa tie už aj zbavili akcií vo všetkých fondoch, takže reálne výnosy ani v budúcnosti nebudú vysoké). Paradoxne zároveň urobila fondy tak bezpečné (na úkor výnosov), že aj vyše 40-tisíc vystúpených je obrovský úspech.
Ani jedna zo strán sa však nedotkla tej najpodstatnejšej časti problému – demografických zmien. Fakt, že celá zemeguľa starne, prináša obrovské problémy. Zvyšovanie výdavkov na sociálnu sféru a zdravotnú starostlivosť rastie tempom, ktoré už nedobehne ani ázijský tiger krížený s baltickým (veľmi podrobnú a výstižnú prílohu na túto tému mal The Economist vo vydaní z 27. júna 2009). Riešenie týchto starostí si bude vyžadovať úplne nové prístupy a definície dôchodkov, staroby a sociálnej (a zdravotnej) starostlivosti vôbec. Ficovi poradcovia musia byť slepí (alebo ideologicky zaslepení), ak to nevidia. A ak nechápu, že práve v tomto bol a je druhý pilier krokom správnym smerom. Pretože rozkladá riziká a čiastočne odbremeňuje štát. Podobnú reformu ako Slovensko zaviedlo 9 z 10 postkomunistických členov EÚ, s ktorými sa Slovensko môže ako-tak porovnávať.
Akčné trio Fico-Muňko-Tomanová mohlo hocikedy vyrukovať s vlastným, lepším návrhom na záchranu verejných financií budúcnosti. No keďže tak neurobili, ich rozvracanie súčasného systému je tragické a škodlivé.
