Originally written for Pravda daily paper. Published on September, 3rd. Online version here.
MENEJ postavených, viac výpovedí… Prejavov krízy, ktorými trpia ľudia na celom, je omnoho viac. Krajina má však ešte jednu bolesť. Rozdiely medzi tradične bohatým západom a chudobným východom a juhom sa v hospodársky zlom počasí zväčšujú. Ide pritom o ranu, ktorú rečami hojí každá vláda. S blížiacimi sa k nule. Bohužiaľ.
Premiér Fico síce nepochádza z východu ako jeho predchodca. No pochopiť, že životný štandard na Spiši či v Gemeri sa k tomu bratislavskému ani zďaleka nepribližuje, sa dá aj z diaľky.
Napríklad: najmenšiu výplatu dostávajú v priemere ľudia z Prešovského kraja. V Košickom a Prešovskom kraji bolo od januára do júna najmenej dokončených bytov. Z takmer 20-tisíc voľných pracovných miest je až vyše 9 400 v bratislavskom regióne. Takto by sa dalo pokračovať do nekonečna. Nutné je zdôrazniť, že toto nie sú náreky chudobných s otrčenou dlaňou, ale oficiálne čísla Štatistického úradu.
Tragické je, že kritické regióny sú na tom zle už desaťročia. A politici sa stále nevedia dohodnúť na žiadnej vízii, ktorá by im nielen pomohla, ale aj videla za horizont štvorročného volebného obdobia. Problém pritom svoju tvár nemení. Hladové doliny, ktoré živí jedna veľká fabrika, žiadna diaľnica a vzdelaní mladí ľudia, ktorí z nich utekajú… Takáto situácia je už veľmi dlho známa na to, aby ju jedna vláda za druhou nedokázali meniť. Maslo má na hlave každý – červení, modrí aj oranžoví.
Hospodárska kríza potom už len zvýrazňuje rozdiely. Spôsobí väčší problém zatvorenie jednej továrne z desiatich alebo jedinej v regióne? Priláka región turistov po ceste, pre ktorú je aj označenie “štvrtá trieda” prehnané? Rovnako nie je ťažké uhádnuť, ktoré časti krajiny sa spamätajú najskôr, keď sa ekonomika začne stavať na nohy.
Isteže, Robert Fico ani Smer krízu nespôsobili. Dokonca je otázne, či mohli jej dosahy zjemňovať. Iróniou politického osudu je, že volebný rok ho zastihne v najhoršej situácii. Životná úroveň najslabších sa nezlepšuje, nezamestnanosť stúpa, rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa zväčšujú. A rozvrátené verejné financie budú nútiť vládu škrtať všade, kde sa dá.
Čím ostrejšie reči, tým tupšia valaška, žiada sa dodať. Slovenský Robin Hood chcel dať ľuďom nefalšovaný sociálny štát. Nečinnosťou svojej vlády však premrhal prvé dva roky blahobytu na kozmetické zmeny. Výsledok je, že bohatému západu nič nevzal a chudobnému východu nič nedal.
