Originally written for Pravda paper, published on February, 1st.
Problémy v rodine, žiadna práca v regióne alebo jednoducho túžba po zmene. Dôvody, pre ktoré slovenské ženy odchádzajú pracovať do zahraničia ako opatrovateľky, môžu byť rôzne. Je to však veľmi náročné. Fyzicky a ešte viac psychicky. Beata Adamová z východného Slovenska odišla do Rakúska pred piatimi rokmi. „Začiatky rozhodne neboli ľahké. Opatrovateľka je stále s pacientom. Pracovný čas je vlastne 24 hodín,“ hovorí o svojich skúsenostiach. „A, samozrejme, človeku chýba domov,“ povzdychla si.
Komunity Slovákov sa v Rakúsku veľmi nevytvárajú. „Najmä pre pracovný čas. Niektoré kolegyne sú rady, ak dostanú cez deň dve hodiny voľna,“ vysvetľuje Adamová. Od domova však nie je odlúčená úplne. „Striedame sa po dvoch týždňoch, takže asi pol mesiaca som doma,“ doplnila. Ako si na takýto spôsob života zvykla? „Bolo to náročné na psychiku. Vlastne stále je. Keby som nebola rozvedená, určite by som do toho nešla.“
Odlúčenie od domova však nie je jediný problém. „Mnohé kolegyne boli ponižované len preto, že sú zo Slovenska. Aj na mňa sa občas pozerali ako na menejcennú,“ zdôverila sa Adamová. Zároveň ponúka svoj recept. „V takej situácii sa netreba báť a ozvať sa. Hosťovskej rodine som vysvetlila dôvody, pre ktoré som odišla pracovať do zahraničia. Rovnako aj to, že mám potrebné vzdelanie.“ Ani takýto zdravý prístup nemusí vždy pomôcť. „Ich reakciou bolo dlhé ticho. Myslím, že to pochopili. Aj napriek tomu však musím naďalej robiť všetko, čo povedia,“ poznamenala.
Slovenské opatrovateľky v Rakúsku boli dlho symbolom práce načierno. V súčasnosti už situácia vyzerá inak. „Väčšina kolegýň, ako aj ja, pracuje legálne. Otvorili sme si živnosť,“ vysvetľuje Adamová. Sama je s takým riešením spokojná, mnohým opatrovateľkám sa to však nepáči. „Nechápem ich. So živnosťou je síce trochu byrokracie navyše, ale rátajú sa mi roky do dôchodku a mám nárok na sociálnu starostlivosť,“ dodáva. Rakúsky sociálny systém si pochvaľuje. „Príklad? Dostávam finančnú pomoc za to, že sama vychovávam dieťa. Hoci som cudzinka. Keď však niekto robí načierno, nemá nárok na nič,“ zdôraznila.
Hoci je práca opatrovateľky náročná, Adamová hodnotí svoje skúsenosti celkovo pozitívne. „Veľmi záleží na rodine, ale aj na zdravotnom stave pacienta. Dlhodobo by som to však asi robiť nevedela,“ uzavrela.
