Only Openness to Save Vatican Reputation

Originally written for Pravda daily paper, published on March 20, 2010. Online edited version here.

ŤAŽKO povedať, či spisovateľ Dan Brown zatiaľ len študuje novinové správy, alebo už podpísal zmluvu s vydavateľom. Isté však je, že ani tá najlepšia predstavivosť by si nedovolila načrtnúť také konšpirácie a príbehy, aké v posledných dňoch priniesol ,,sám život”. Škandály so sexuálnym zneužívaním detí v katolíckej cirkvi s nevídanou zápletkou – indíciami smerujúcimi k pápežovi.

Správy z Írska vyvolali víchricu, pod ktorou ako domino padá povesť cirkví od krajiny ku krajine. Svedkovia a obete od Dublinu po Viedeň prehovorili jasne. Deti, zväčša chlapci, boli vo veľkom a na takmer dennej báze sexuálne zneužívaní v cirkevných internátnych školách a kláštoroch.

Prípady zneužívania sa síce v minulosti už objavili, hoci v menšom počte. Avšak zásadnou pointou, ktorá dáva škandálu nové, takmer neprekonateľné rozmery je úloha pápeža Benedikta XVI (a arcibiskupa Ratzingera). Podľa zistení nemeckých novín mal byť pápež pred 30 rokmi zodpovedný za to, že diecéza v Mníchove, v ktorej pôsobil ako arcibiskup, umožnila dlhodobé pôsobenie kňazovi – pedofilovi.

Navyše neskôr, ako tvrdí rakúsky kňaz Fischer, mal vydať dekrét, podľa ktorého sa mali podobné príbehy systematicky ututlávať. Ak sa sa tieto podozrenia ukážu pravdivými, aktívny by nemal byť len Dan Brown, ale aj polícia a prokuratúra. Hranica medzi ochranou cirkevnej reputácie a trestným činom spolupáchateľstva je v takom prípade je až príliš tenká. Prečo pápež nevystúpil a jasne sa od obvinení nedištancoval?

Zabudnúť na ,,indície,” s prezumpciou neviny v mysli prižmúriť obe oči a pripustiť, že pápež o ničom nevedel, je náramne ťažké. Teoreticky, ak by sa tak aj stalo, stále nie celkom ,,kóšer” sú mnohé postoje verejnosti a reakcie Vatikánu. Len pre ilustráciu – predstavme si že podobné sexuálne škandály by mal na krku minister, prezident či politická strana. Demonštrácie za odstúpenie by boli asi na dennom poriadku. A vo verejnej sfére by si dotyční neškrtli (aspoň nie v kultúrach ako Holandsko či Švajčiarsko).

Námietka, že ide o súkromnú či dokonca posvätnú záležitosť neobstojí. Cirkev je vo viacerých štátoch financovaná z daní. A k zneužívaniam dochádzalo najmä vo vzdelávacích inštitúciách. Práve školstvo je jednou z kľúčových oblastí moderného štátu.

Základnú otázku, prečo práve cirkev postihujú takéto škandály, si opakovane kladie celý svet. Historik Šebek veľmi správne poznamenal, že sexuálne zneužívanie ,,nie je výsadou” katolíckej cirkvi. Avšak doteraz typické pre cirkev bolo prostredie, v ktorom pedofilné prostredie nebolo dostatočne trestané. Ako vypovedá viacero svedkov, najhoršie čo mohlo odhaleného kňaza postihnúť, bolo preloženie na inú faru. Jednoducho hrozba trestu bola v podobnej atmosfére často tak mizerná (ak nejaká), že neodradzovala od pedofilného konania.

Práve tu sa otvára skvelý priestor pre pápeža a Vatikán ukázať účinnú ľútosť. Vedenie katolíckej cirkvi musí ostro odsúdiť doterajšiu prax zametania špiny pod koberec. A to sa dá len otvorením sa verejnej diskusii a tým čiastočne aj kontrole (ak sa nerátajú zázraky). Inak budú pokusy o očistenie povesti nedôveryhodné.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *