Category Archives: Graf týždňa

Správy v čase korony

Category : Graf týždňa , Politika

Na začiatku krízy sa pozornosť sústredila na to, aké opatrenia zavedie slovenská vláda, a ako si s bojom proti vírusu poradíme doma. Úplne prirodzene sa Európska únia a jej úloha v boji proti koronavírusu stala predmetom diskusií o niečo neskôr.

dVďaka výskumu, ktorý na katedre politológie vedieme, sa nám ponúkla unikátna možnosť porovnať, ako o EÚ píšu či hovoria vybrané slovenské médiá. Ich spravodajstvo totiž pravidelne monitorujeme od januára 2019, a vieme tak porovnať uplynulé dva mesiace, keď zúrila pandémia koronavírusu v Európe najviac, s rovnakým obdobím minulého roka (s nadšencami rád preberiem metodológiu osobitne).

Zmenil sa teda v čase korony spôsob, ako slovenské médiá informujú o EÚ vo svojom spravodajstve? Iba veľmi málo. Pokiaľ ide o množstvo času či počtu správ, ktoré boli vyhradené článkom/reportážam súvisiacim s EÚ, došlo dokonca k poklesu (tabuľka nižšie). Ten je však veľmi mierny, v niektorých prípadoch zanedbateľný. Preto by som sa priklonil skôr k interpretácii, že k zmene nedošlo.

Čo sa zmenilo, a vôbec nie prekvapivo, je tematické ladenie správ. Koronavírus ako téma dominuje tematickému ladeniu správ, až polovica z nami zachytených reportáží/článkov bola venovaná tejto téme. Druhá najvýraznejšia téma je migrácia, často tiež v spojitosti s koronavírusom. Pred rokom to v marci bol Brexit a v apríli už prispeli aj voľby do EP. Celkovo však v roku 2019 boli témy rozmanitejšie (čo do počtu tém, aj distribúcie)

Téma koronavírusu teda dokázala absolútne potlačiť aj také témy, ako napr. budúcnosť EÚ, Schengen, Eurozóna, či Eurofondy. Respektíve ak sa o týchto témach informovalo, bolo to spôsobom, ktorý bol dominantné spojený práve s koronou.

Medzi rokom 2019 a 2020 (marec a apríl) pozorujeme do istej miery aj „zneutrálnenie“ jazyka používaného v spravodajských príspevkoch súvisiacich s EÚ. Toto môže mať súvis s dominanciou COVID19 v spravodajstve, keďže ide o tému, ktorá je na jednej strane nová a neznáma, na strane druhej značne technická/odborná. A teda si to vysvetľujeme tak, že nebolo pre médiá jednoduché zaujať postoj v tejto otázke, čo viedlo k vyššiemu podielu neutrálnych správ.

Napriek vyššej odbornosti či „technickosti“ problémov spôsobených koronavírusom bolo využívanie expertov v spravodajských príspevkoch spojených s COVID19 iba mierne vyššie, než je priemer za sledované obdobie v roku 2019 (ale aj v roku 2020, berúc do úvahy všetky témy). Z nášho pohľadu teda nie je možné povedať, že by zložitosť témy spôsobila zvýšené využitie expertov v takto orientovaných spravodajských príspevkoch.

Napokon, sme sa pozreli na to, ako je zarámcované spravodajstvo v súvislosti s COVID19 a EÚ. V takmer troch štvrtinách je to vo forme nejakej užitočnosti EÚ. Tento výsledok možno nie je ani tak prekvapivý z hľadiska konkrétneho rámca, ako skôr z hľadiska toho, že jeden rámec takto dominuje celému spravodajstvu.

Informovanie o záležitostiach spojených s EÚ sa v období pandémie koronavírusu nezvýšilo. Zmenil sa však charakter informovania. Vysvetľujeme si to tým, že redakcie majú iba obmedzené kapacity, ktoré vedia alokovať na dianie súvisiace s EÚ – či už ľudské, finančné alebo časové kapacity. Navyše v boji s koronavírusom mohli byť ako dôležitejšie vnímané domáce než zahraničné súvislosti.

Neznamená to však, že sa koronavírus do zahranično-politického diania nedostal, práve naopak, po tematickej stránke dominoval správam zameraným na európske záležitosti. Zároveň spôsobil, že tieto boli neutrálnejšie ladené, pokiaľ ide o formuláciu titulkov, ako aj celkového emočného náboja. Navyše bol boj s korona vírusom spájaný vo veľkej väčšine s užitočnosťou EÚ.

Napokon, napriek charakteru tejto špecifickej témy, jej spracovanie neprinieslo výrazne odlišné využitie expertov v spravodajstve, ani dátových zdrojov, ani politikov.  Údaje poskytujú indíciu, že (ani) svetová pandémia nie je dostatočným dôvodom pre zvýšené informovanie o EÚ záležitostiach pre (bulvárne) noviny.

Pri tejto kríze sa ukázalo že došlo k výraznej renacionalizácii témy a spracovania, teda ako o tom médiá informujú, a ako dotvárajú očakávania. Zatiaľ čo napr. pri migračnej kríze bola rola EÚ vnímaná ako generátora riešení, tentokrát bola úloha EÚ úplne v ústraní, čo môže svedčiť o stále vzdialenej vízii federalizovanej únie.

Poznámka: ďalšími členmi tímu, ktorí sa venujú tejto téme, pravidelne kódujú spravodajstvo, a prispeli aj k tejto analýze sú Aneta Világi a Oľga Baková.


Ako nás mení Threema?

Category : Graf týždňa , Politika

Uplynulé mesiace boli bohaté na informácie, ktoré postupne odhaľovali videnie sveta Mariána Kočnera a spôsob, akým si zabezpečoval vplyv v súdnictve.

V lete začal proces s M. Kočnerom v kauze zmenky, a od leta sú publikované aj články, ktoré odhaľujú jeho komunikáciu s predstaviteľmi justície cez šifrovanú komunikáciu Threema. Verejnosť sa dozvedá, ako rovnosť pred zákonom bola iba prázdna fráza pre mnohých sudcov a sudkyne. Zároveň my analytici či novinári poukazujeme na to, aké dôležité je pre demokratickú spoločnosť, aby v nej fungovali nezávislé médiá schopné kontrolovať vládu.

Ale myslí si to aj verejnosť? A zmenili sa názory ľudí za posledný polrok?

Vďaka údajom z projektu, ktorý na Katedre politológie riešime, sa na tieto otázky vieme pozrieť. Najprv tri grafy, ktoré ukazujú, ako verejnosť vnímala nakoľko je dôležité, aby sa princípy ako sloboda médií či rovnosť pred zákonom uplatňovali.

Presné znenie otázok bolo: Ak uvažujeme vo všeobecnosti, čo si myslíte, nakoľko je pre demokraciu na Slovensku dôležité…

  • … že súdy zaobchádzajú s každým rovnako?
  • … že médiá sú slobodné pri kontrole a kritike politikov?


V prvom rade z grafov vyplýva, že princíp slobody médií je pre slovenskú spoločnosť značne menej dôležitý, než rovnosť pred súdom. Z grafov by sa tiež mohlo zdať, že za približne pol roka medzi marcom a októbrom (zber údajov) ľudia svoje vnímanie nezmenili.

Vďaka panelovým údajom (t.j. pýtame sa tých istých ľudí opakovane s odstupom času) však vieme, že svoje vnímanie dôležitosti rovnosti pred súdom zmenila približne tretina Slovákov. A názor na to, nakoľko sú dôležité slobodné médiá, zmenila takmer polovica ľudí. Háčik je len v tom, že skupina ľudí, ktorí svoje postoje zmenili, bola približne na polovicu rozdelená medzi tých, ktorí začali tieto princípy vnímať ako dôležitejšie, a tých, pre ktorých sa stali menej dôležitými.

Grafy ukazujú zmenu na škále od -4 po +4 medzi marcom a októbrom 2019

Prečo to tak je? A čo viedlo niektorých k tomu, že sa pre nich tieto demokratické princípy stali dôležitejšie, a pre iných menej dôležité? Mierne Vás sklamem – zatiaľ som na to neprišiel. Viem ale povedať, v čom to nebude, pretože som to testoval:

  • Nesúvisí to s politickou preferenciou – straníckou ani prezidentskou
  • Nesúvisí to so seba-zaradením ani na ľavo-pravej škále, ani liberálno-konzervatívnej.
  • Nesúvisí to ani s postojmi ku migrácii či globalizácii, prežívanej úzkosti
  • Nesúvisí to ani s demografiou: vekom, veľkosťou sídla, vzdelaním či príjmom.
  • A ani s dôverou voči prezidentke, alebo vláde.

Na záver ešte kvízová otázka, ktorá mi napadla vzhľadom na to, že Kočnerovu Threemu otvárali a ťahali najmä printové médiá. Myslíte, že sa dôvera k printovým médiám za pol roka zvýšila?

Presné znenie otázky: Do akej miery dôverujete týmto zdrojom informácií Tlačené média (napr. SME, denník N, Trend).

Údaje zbierala agentúra Focus pre Katedru politológie FiF UK, v druhej vlne bol počet respondentov 1323.


Politickí dinosaury

Category : Graf týždňa , Politika

PRIEBEHAJÚCA PREZIDENTSKÁ kampaň nemohla obísť tému nových tvárí v politike a potrebu vymeniť tzv. dinosaurov. Téma nie je nová, na jednej strane sa dajú nájsť mnohé presvedčivé argumenty za nové tváre, na druhej strane existujú skúsenosti s tým, keď nové tváre nedopadnú najlepšie (napr. Veci verejné v ČR).

Na tomto mieste nechcem uvádzať ani argumentovať v prospech či neprospech nových tvárí ani politických dinosaurov. Avšak v prebiehajúcom výskume, na ktorom pracujeme s kolegom z univerzity, sa nám vynoril zaujímavý čiastočný výsledok. Ktorý s témou súvisí.

Do akej miery sa zhodujú ideologické, ľavo-pravé hodnoty voličov a poslancov, ktorí by ich mali reprezentovať? Táto otázka stála na začiatku nášho skúmania. Samozrejme, v rôznych krajinách je táto miera zhody odlišná. Okrem toho, že sme naše čísla konfrontovali s teóriou, pokúšali sme sa nájsť aj vysvetlenia, prečo sa krajiny líšia.

Okrem štandarndých vysvetlení, ktoré existujú v politickej vede (volebné inštitúcie, stranícky systém, atď.), sme sa pozreli aj na niektoré ďalšie faktory. Na naše prekvapenie, najsilnejším vysvetľujúcim faktorom sa ukázal byť podiel poslancov, ktorí sedia v parlamente opakovane (alebo, ak to postavíme inverzne, tak miera nových poslancov).

congruence_experienced

Inými slovami, v rámci pätnástich skúmaných krajín platí, že čím vyšší podiel skúsených poslancov v parlamente sedí, tým menšia je miera ideologickej zhody medzi nimi a voličmi. Korelačný (Spearmanov) koeficient je -0,761.

Striktne vedecky, tento výsledok ešte neznamená, že poslanci, ktorí sú v parlamente opakovane, kašlú na prezentáciu svojich voličov. Avšak, ak by to tak bolo, naše výsledky by boli rovnaké.



Calendar

December 2020
M T W T F S S
« May    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031