VEDĽAJŠÍ produkt volebnej kampane SaS – sobotňajšie referendum – spolu s diskusiou okolo neho vypovedá veľa o slovenskej elite. Hoci to pre mnohých nie je nič nové, oplatí sa zopakovať.
Pravdu má Dag Daniš, keď píše, že referendum je z viacerých dôvodov neaktuálne, a že inžinieri z SaS niekde urobili chybu. No prístup a správanie sa prezidenta Gašparoviča a lídra opozície Fica akoby chcelo nanútiť dojem, že obaja absolventi práva asi prednášky z ústavného práva nechutne odflákli.
Áno, referendum sa na Slovensku stalo len ďalším úbohým nástrojom špinavého boja politických strán. Peknú analýzu zneužívania ľudového hlasovania pre vlastné politické potreby ponúkol Marián Leško pred pár dňami. Vinu treba hľadať niekde v lete 1992, keď otcovia národu zlepili za približne tri mesiace pár paragrafov do paškvilu, ktorý nazvali ústava. Nedokonalosť úpravy referenda napovedá, že veľa pozornosti sa tomuto nástroju priamej demokracie neušlo. Napokon, ako ukázali nasledujúce roky, družina okolo otca národa Mečiara to nikdy nemysleli vážne ani s demokraciou, čo ich tam po nejakom referende…
A tak nám ústava ponúka napríklad taký logický nezmysel, ako že keď sa na referende zúčastnia hoci aj dva milióny ľudí, politik sa môže bez ostychu postaviť pred kamery a zahlásiť, že referendum je neplatné. Sú neplatné voľby do Európskeho parlamentu, keď sa na nich zúčastní len 18% voličov? Nie. Beňová, Kukan a spol. svoje kreslá dostali. Sú neplatné voľby starostu, keď k urnám príde len desatina obyvateľov obce? Nie. Starosta môže štyri roky obec riadiť. Preto by bolo v prípade referenda lepšie hovoriť o právnej záväznosti namiesto “platnosti.”
Hoci o zlyhaniach politika Gašparoviča by sa dali písať romány, jeho počínanie pred referendom patrí do prvej trojky najväčších prešľapov (hneď po kauze Gaulieder). Pretože sa týka priamej podstaty demokracie, z ktorej si Gašparovič robí trhací kalendár. Ako správne poznamenal Baránek pre SME TV, prezident mohol aspoň všeobecne vyhlásiť, že na voľby a referendá sa akosi “sluší ísť.” Alebo mohol pomenovať problém – teda zneužívanie referenda politickými stranami – a tlačiť ich poslancov do zmeny zákona a ústavy. Lenže súčasné zahmlievanie a schovávanie sa do myšacej diery je trápnosť hodná piataka základnej školy. Alebo senilného seniora s alzheimerom na krku…
Kopy masla na hlave musia tlačiť k zemi aj Radičovú, Figeľa a Bugára. Nielen že pre nich platí to čo pre Gašparoviča – že na referendum má politik ísť, aj keby bola otázka k ružovým slonom na severnom póle. No len vďaka SaS a jej kampani sa dostali k moci a zbavili Fica. O referendových otázkach si môžu myslieť čo len chcú, avšak súdny človek by čakal, že apoň cez zaťaté zuby precedia odporúčanie dostaviť sa k urne. Nestalo sa…
Divadlo, ktoré pred referendom predviedla celá politická scéna od Radičovej cez Sulíka až po Fica vyznieva až neuveriteľne zohrane. Svojou nechutnosťou by si zaslúžili všetci zhnitú paradajku či vajíčko namiesto potlesku. A miesto kytice kvetov veľký kopanec do zadku.
Obrázok z: http://onematch.wordpress.com/2009/06/22/referendum-confermativo/
