Pevný druhý pilier potrebuje Fica

Tento článok bol pôvodne písaný pre Hospodárske noviny. Publikovaný v pondelok 28. februára 2011. Online verzia tu.

NAPRÁVAŤ krivdy a odstraňovať škody po Ficovi bol leitmotív, vďaka ktorému získala dnešná vláda väčšinu v parlamente. Keďže dôchodkové sporenie bolo zásahmi smeráckej vlády vážne poškodené, patrí medzi tie, ktoré potrebujú rekonštrukciu. Potiaľto sa nedá postupu ministrov a poslancov nič vyčítať. No Radičová a spol. akoby nemysleli ďalej dopredu a prestávajú rozumne debatovať. Pôsobia dojmom, že podľahli politickému marketingu, ktorý káže rozdupať symboly svojho predchodcu.

Pobaltské paralely

Na lepšie pochopenie toho, čo sa s dôchodkovými fondmi vlastne stalo, a “čo by bolo keby,“ sa treba pozrieť na vývoj v krajinách porovnateľných so Slovenskom. V Estónsku či Litve zaviedli druhý pilier na veľmi podobných princípoch o nejaký ten rok skôr. Počas krízy sa hodnota majetku vo fondoch, ktoré najviac investovali do akcií, prepadla o 60 percentuálnych bodov. Asi na stav z obdobia rok po spustení reformy, stále nad začiatočnou hodnotou. Až potiaľ bol osud fondov približne rovnaký ako na Slovensku.

Vlády v pobaltských štátoch, postihnutých krízou nepomerne viac ako Bratislava, reagovali odlišne. Ficova vláda zaviedla polročné porovnávanie výnosov a garancie úspor, no nechala pomer odvodov medzi prvý a druhý pilier nedotknutý (9 : 9). Pobaltské štáty nemenili výrazne pravidlá podnikania, no presmerovali odvody sporiteľov do prvého piliera. Dočasne v prípade Estónska všetky odvody presmerovali do priebežného systému. Lotyšsko znížilo príspevky z ôsmich na dve percentá. Hoci treba dodať, že sa tak udialo kvôli záchrane vlastných rozpočtov, nie úspor.

Rast výnosov

Ako sa vyvíjali výnosy vo fondoch? Správcovské spoločnosti na Slovensku sa zbavili akcií a hoci do DSS prúdi pomerne veľa odvodov od ľudí, výnosnosť fondov stúpa pomaly a rast sa ani zďaleka nepribližuje k predkrízovým hodnotám. No napríklad v Estónsku sa výnosnosť zvyšuje rovnakým tempom ako pred krízou a je momentálne na úrovni zo začiatku roku 2007. Približne pred rokom tiež Estónci spustili tzv. agresívny alebo superakciový fond. Po roku a dvoch mesiacoch sa hodnota majetku v ňom zúročila o vyše 16 percent.

Zdroj: www.pensionikeskus.ee

Mihál či Mikloš určite vedia, že dôchodkové sporenie je dlhodobý biznis a aby prinášal výsledky, potrebuje v prvom rade stabilné prostredie a pravidlá. Treba si uvedomiť, že vláda Smeru nemala charakter prírodnej katastrofy, ktorá sa objaví znenazdajky a jej dosahy sú nepredvídateľné. Práve naopak. Jej návrat aj činy sa dajú predpokladať.

Dohoda by prospela

V optimálnom prípade by zástupcovia Smeru mali byť prizvaní na rokovanie. Širšia dohoda, ktorá by viedla k stabilným pravidlám, je pre výnosy budúcich dôchodcov dôležitejšia ako rýchlosť ďalších noviel a zmeny zmien. V tomto záujme by mohla koalícia pokojne obetovať nejaké to percento z odvodov či povinnosť vstupu. Napokon na osud dôchodkových reforiem pri nedostatku politického konsenzu sa teraz vo veľkom upozorňuje aj v Česku. Len vďaka Orbánovi tam nemajú Slovákov za najviac odstrašujúci príklad.

Ideálne riešenie by si vyžadovalo trochu spolupráce aj od Smeru. Lenže vzťah expremiéra k súkromným dôchodkovým fondom je známy. Navyše umelecké výkony pravice dávajú istotu, že Smer sa nielen vráti, ale bude silný. Robert Fico nemá dôvod pristáť na kompromis s pravicou. Za štyri roky neukázal, že by mu na ideálnych riešeniach alebo blahu občanov úprimne záležalo.

Pripravované zmeny v druhom pilieri, ktoré prenikli do médií, sú síce chvályhodné. Dá sa aj veriť, že sú presadené aj v záujme sporiteľov (a určite nie proti DSS). Škoda len, že Ficov deštrukčný potenciál je väčší ako reformná odvaha ministra Mihála.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *