EU Trust in Trouble

This article was originally written for the daily Hospodárske noviny. Published on May 18, the edited online version here.

SOLIDARITA a 110 miliárd eur Grécko určite zachránia. Do roku 2012 sa ozdravené Atény vrátia na medzinárodné trhy. Takto a podobne presviedčali vrcholoví bankári a politici Európu o pomerne jednoduchom pláne na záchranu Grécka pred bankrotom. Nuž, nevyšlo. Po roku je jasné, že tak ľahko to ani ďalej nepôjde. Grécke vládne dlhopisy zdraželi za dvanásť mesiacov približne o štvrtinu. Inými slovami, trhy veľmi neuverili hre zvanej euroval. A podľa šíriacich sa zákulisných informácií ani Medzinárodný menový fond netlieska gréckej paródii na reformu. Zatiaľ čo vláda v Aténach potrebuje ďalšie peniaze.

Banka versus fond

Kameňom úrazu sa údajne stali spory Európskej centrálnej banky na jednej strane a MMF a Nemecka na strane druhej. ECB má brániť reštrukturalizácii gréckeho dlhu, pretože by to podľa jej expertov výrazne poškodilo banky v krajinách, ktoré ťahajú hospodárstvo celej EÚ. Na strane banky stojí obava, že nedostatok likvidity, ktorý by nastal po tzv. riadenom bankrote by bol väčší ako po páde Lehman Brothers v roku 2008. A následnú záchranu bankového systému si na svoje plecia ECB len tak sama nenaloží.

Lenže proti centrálnej banke eurozóny stoja experti menového fondu. Z jeho kuloárov už skôr unikali „hlasy istoty,“ že bez reštrukturalizácie to verejné financie Grécka neustoja. A majú na to aj dobré argumenty. Rozdiel medzi výberom daní a výdavkami je stále priepastný, navyše zhruba polovica príjmov ide len na obsluhu dlhu. Niet sa čo diviť, že z misiie EÚ a MMF sú to práve zástupcovia fondu, ktorý sa ochotne médiám sťažujú na nedostatočný rozsah reforiem, škrtov a privatizácie. Síce pod podmienkou anonymity, avšak informácie, ktoré doposiaľ unikali najmä do nemeckých novín sa neskôr takmer vždy potvrdili.

Bude to bolieť

Postoj veľkých medzinárodných hráčov je tak z politického (už menej odborného) hľadiska pochopiteľný. Hľadajú cestu najmenších nákladov. Avšak vyvolávajú otázky, nakoľko kompetentné sú tieto inštitúcie riešiť dlhovú krízu. Za rok nepresvedčili, že dokážu aspoň zastaviť potápanie sa Grécka. Rozhodovať bude zjavne Berlín. Ak sa kancelárka Merkelová prikloní k novému riešeniu a bude trvať na reštrukturalizácii (respektíve zablokuje ďalšiu pôžičku), riskuje vážne poškodenie bankového systému. Ak Aténam prisľúby ďalšie peniaze nemeckých daňovníkov, stratí ich dôveru a hlasy. Nech sa už rozhodne akokoľvek, bezbolestné to nebude. Také riešenia sa už minuli.

Zdá sa, že to je presne chyba, z ktorej možno obviniť fond, banku, komisiu a ďalších. Všetci sa tvárili, že hľadajú pohodlné riešenia a presviedčali ľudí, že všetko bude dobré. Lenže nebude. Ekonomickí experti varovali, že niekto za grécku tragédiu zaplatiť musí. Konečné rozhodnutie sa bude možno ešte chvíľu odkladať. No účet sa tým navyšuje. Juncker pritom včera naznačil, že ak príde k reštrukturalizácii, tak iba miernej. A musia jej predchádzať oveľa bolestivejšie opatrenia gréckej vlády.

Bez dôvery

Sklamanie z politicko-ekonomických špičiek eurozóny však zostane. Trichet, Rehn a Strauss-Kahn ani rok po spustení eurovalu nevedia dôveryhodne presvedčiť, že problémy Grécka vôbec dokážu riešiť. Na bránu pritom už zaklopalo Portugalsko a spozu rohu sa blížia ďalší. Ako budú šéfovia najdôležitejších finančných a politických inštitúcií postupovať ďalej? Urobia všetko pre to, aby ochránili eurozónu pred ďalšou vlnou recesie? Dá sa im veriť, že tak činili doteraz? Ak aj sami veria, že cesta von z problémov neexistuje, nech to povedia. Ak riešenie poznajú, ale nevedia ho politicky presadiť, verejnosť by to mala vedieť.

Totiž tajné schôdzky v nočnom Luxemburgu či údajne sexuálne výlety do New Yorku uberajú významne na dôveryhodnosti lídrov menovej únie. Navyše neistota v ich krokoch len nabáda trhy, aby testovali, kam až môžu zájsť v prípade Írska či Talianska. Viac vysvetľovať a ozývať sa doma aj v Bruseli by pre svoju dôveryhodnosť mohol aj slovenský financmajster Mikloš. Hoci Juncker ani Strauss-Kahn ho na svoje večierky často nepozývajú. No keď s novou vlnou problémov prídu o prácu ďalšie tisíce ľudí pod Tatrami, na Mikloša a jeho stranu bude smerovať hnev nezamestnaných. Výhovorka, že riešenia poznal, ale Slovensko je príliš malé, potom nikomu nepomôže.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *