Maďari pomohli Chorvátom… a škodili sebe

PREDSEDNÍCTVO EÚ, ktoré si členské krajiny striedali každý polrok, malo stratiť význam. Lisabonská zmluva priniesla stáleho predsedu (tzv. prezidenta) EÚ a a tiež únijnú ministerku zahraničia. Avšak výkony jednotlivých krajín ukazujú, že očakávania sa nenaplnili. Maďarské predsedníctvo, ktoré sa v júni skončilo, je skvelou ukážkou toho, že tento inštitút je stále veľkou príležitosťou. Budapešť dokázala, že sa dá využiť na presadenie priorít, ale aj upútanie pozornosti na vlastné problémy, či pokaziť si povesť v Bruseli na dlhší čas.

 Pripravený na úspech

Hoci zahraničnú politiku EÚ má oficiálne pod palcom britská barónka, je paradoxom, že najväčší úspech dosiahla Budapešť počas svojho predsedníctva práve v tejto obasti. Zvýšenú aktivitu maďarskej diplomacie ocenili najmä Chorváti, ktorým práve maďari pomohli doklepnúť rokovania o členstve v EÚ do konca s pevným dátumom vstupu. Podľa kuloárnych informácií by sa takého pokroku takmer iste nedočkali, keby únii predsedali napríklad briti či portugalci. Predsedníctvo teda stále znamená príležitosť na pretlačenie istej agendy. Treba však vedieť ako.

A to sa veľmi nepodarilo pri ďalšej z priorít Budapešti, riešení rómskej otázky. Stratégia predstavená v Európskom parlamente vyznela viac než rozpačito. Najmä keď samotné Maďarsko (po boku so Slovenskom) patrí medzi krajiny s najväčšími problémami v integrácii rómov. Navyše, po tom, čo komisia narazila na silný odpor Francúzska pri problémoch s vyhosťovaním sociálne problémových občanov iného štátu, v EÚ nebolo veľké nadšenie riešiť túto obzvlášť citlivú tému.

 Pozri, kto to hovorí

Po výkonoch Čechov z roku 2009 mohol v západnej Európe prevládnuť pocit, že ak nové členské štáty dokážu zaujať najmä škandálmi. Maďari začali predsedníctvo kontroverzným mediálnym zákonom. Ktorý otvorene kritizovala aj Európska komisia, čo sa často nevidí. Hoci podľa odborníkov namietala len voči drobnostiam, a nad najväčšími prešľapmi privrela oči. Vlnu nevôle vyvolala aj nová ústava, zdanlivo najmä medzi europoslancami. Parlament je však najotvorenejšou inštitúciou EÚ, aspoň pokiaľ ide o prenikanie názorov na verejnosť. Isté signály nepochopenia prichádzali aj z komisie.

Predsedníctvo Budapešti tak počas dlhovej krízy pomohlo zvýrazniť ďalší vážny problém EÚ. Komisia v Bruseli a banka vo Frankfurte vymýšľajú spôsoby a navrhujú legislatívu, ako riešiť a predchádzať rozpočtovým deficitom v národných štátoch. A prehliadajú sa pritom demokratické deficity, ktoré si jednotlivé vlády dvadsaťsedmičky z času na čas, a viac na východe ako na západe, vytvoria. V Zmluve o EÚ majú pritom politické a ekonomické kritériá rovnakú váhu.

 Nerovný prístup

Stačí si predstaviť, že by zákony na štýl Budapešti prijímala niektorá z kandidátskych krajín. Prijímací proces by sa pravdepodobne „zasekol“ pokiaľ by sa daná legislatíva nepriblížila opäť západným štandardom. Avšak vplyv, ktorý uplatňuje únia na člena je omnoho menší v porovnaní s krajinami mimo klubu bohatých. Nástroje pritom existujú. Bolo by zaujímavé počuť odborný názor Európskeho súdneho dvora okrem iného na to, či je maďarský tlačový zákon v súlade s Lisabonskou zmluvou (napríklad tá časť o právach a slobodách, napríklad slobode slova…).

Mnoho bruselských úradníkov či europoslancov si údajne vydýchlo, keď predsedníctvo Maďarska skončilo. Domáce problémy Budapešti či kontroverzné vyjadrenia na adresu EÚ už nebudú tak okato „svietiť.“ Pre strednú Európu a Slovensko to však znamená len toľko, že Orbánova vláda bude pod menšou kontrolou a tlakom Bruselu, keďže pohľad únie sa obráti na Varšavu. A to nemusí byť pre slovensko-maďarské vzťahy či demokratické princípy práve pozitívna správa.

0 Comments

  1. peťo kormoš
    2011/07/08

    isteže..predsedníctvo je pekná vec, ale aj tak si myslím ,že jediná váha celého je, že nie ako predsedať , ale kto predsedá… lebo i tak sú stále všetci si rovní a potom sú ešte niektorí “rovnejší” .tam potom sú výsledky predsedania jasné. 🙂 peťo kormoš

    Reply
    1. palobabos
      2011/07/08

      No jo, rovni a rovnejsi vzdy boli a budu. Ide len o to, ze predsednictvo je prilezitost, ako dostat nejaku agendu do popredia. Velky stat si moze dovolit pretlacat naraz 4 agendy, male staty uspeju, ak sa sustredia na 1-2. Problem Madarska, a predtym Ceska bol, ze namiesto toho aby nielen diplomaticke sily, ale aj politicke sily sustredili na toto “agenda-setting,” tak minali sily na domace natahovacky. Ved uvidime co Poliaci, tu v Bruseli su na nich vsetci pozitivne naladeni, no v oktobri maju volby, tak to mozme o pol roka porovnavat 🙂 palo

      Reply

Leave a Reply to palobabos Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *