Korupčné lekcie z Lotyšska

POBALTSKÉ krajiny boli vďačným terčom bývalej vlády vždy, keď bolo nutné Slovákovi pripomenúť Dzurindu. Krízou nepomerne viac postihnuté štáty dosahovali takmer 20% nezamestnanosť. A to len preto, že zavádzali neo-liberálne reformy, aké na slovenskom ľude testoval Dzurinda s Miklošom. A to socialisti nedopustia. Tak, a basta. Jednoduchá spojitosť bola načrtnutá a jednoduchá slovač ju mala pochopiť. Najlepšie bez zbytočného premýšľania.

Lenže tri malé post-sovietske republiky ponúkajú mnoho príkladov a poučení pre slovenských voličov aj ich zástupcov. Najčerstvejšou nech je sobotňajšie referendum o rozpustení lotyšského parlamentu. Výsledok, ktorým dali Lotyši najavo svoje znechutenie oligarchami v politike, sa dá kľudne nazvať aj demokratickou defenestráciou (vyše 94% za rozpustenie, účasť necelých 45%, v Lotyšsku však pre platnosť referenda nie je potrebná nadpolovičná účasť).

Aktívny prezident

Lavínu spustilo vyšetrovanie elitnej protikorupčnej jednotky, ktorá chcela vykonať domovú prehliadku vplyvného podnikateľa s poslaneckým mandátom, Ainarsa Šlesersa. Okrem súdneho príkazu, ktorý dostala, potrebovala súhlas parlamentu. Väčšina poslancov však podržala jedného zo svojich. Na to reagoval prezident Zetlars (približne týždeň pred takmer istým znovuzvolením!!!) tak, že vyhlásil referendum o rozpustení parlamentu, pretože ten už nepracuje v záujme ľudu. Samozrejme, že Zatlers sa v júni znovuzvolenia nedočkal. Poslanci si vybrali bývalého bankára Andrisa Berzinsa. Zhodou okolností považovaného za pravú ruku Lembergsa, jedného z top 3 najmocnejších oligarchov v krajine (podľa Zatlersa).

Protikorupčná jednotka však pokračovala v práci a na základe jej vyšetrovania dostala Ľudová strana Andrisa Skeleho (ktorý po Lembergsovi a Šlesersovi uzatvára zoznam top 3 oligarchov) pokutu takmer 1,3 milióna eur za netransparentné financovanie. Následne táto strana ohlásila krach a zánik. Začiatkom roka bol zatknutý šéf oddelenia daňovej a colnej správy na Ministerstve financií v Rige. S tým mal podľa Lotyšského rozhlasu následne súvisieť plánovaný atentát na zastupujúcu šéfku protikorupčnej jednotky Jutu Strike.

Anti-establishment ako recept na úspech

Lotyšský príbeh možno pripomína hollywodsku drámu na sicílsky motív, ale tiež vyvoláva pár otázok. Navyše Lotyšsko je z post-komunistických krajín úrovňou korupcie najbližšie k Slovensku. Prečo napríklad u predsedu SNS ešte kukláči neklopali na dvere, keď je ex-premiér Fico takým vášnivým zástancom preukazovania majetku? Prečo sa elity, politické či kultúrne, nepostavili na odpor marazmu tak hrdinsky ako lotyšský prezident, hoci riskujúc isté teplé miestečko? A napokon, voliči, bolo by nás 94% schopných rozprášiť skorumpovaný parlament v referende?

Pre úplnosť treba doplniť, že bývalý lotyšský prezident ohlásil vznik novej strany. Zaregistrovať ju mal v deň referenda, no už týždeň pred jej vznikom, v prvých prieskumoch verejnej mienky, keď dostali Lotyši možnosť si ju vybrať, dosahovala vyše tretinovú podporu. To tak trochu pripomína prístup Matoviča k politike, novej strane, a politickej komunikácii. Aj preto sa dá predpokladať jeho úspech v najbližších voľbách, hoci slovenský volič je na korupciu menej citliví ako ľudia v pobaltí. (Zatlers sa teda o budúce príjmy veľmi báť nemusí. To však nič nemení na konzistentnosti jeho kritiky. Korupciu a politickú kultúru pripomínal národu od nástupu do funkcie v 2007.)

Ukážte mi, kto v Európe…

Pokračovať by sa dalo v mnohom. No nedá sa nespomenúť ešte jeden príklad. Ex-premiér Fico s obľubou často opakuje (naposledy pre SME, 9.7.2011), že jeho strana vyšla z krízy posilnená. Že napriek stúpajúcej nezamestnanosti vyšiel z volieb nielen ako ich víťaz, ale aj s väčším počtom hlasov / mandátov. A rád by videl takého podobného v Európe. Nuž, tak sa pozrime do Estónska.

Andrus Ansip bol počas krízy premiérom už druhý krát po sebe, takže jeho opozeranosť mala byť teoreticky vyššie než u Smeru. Na rozdiel od Slovenska zažilo Estónsko oveľa hlbší hospodársky prepad a prudší nárast nezamestnanosti. Na rozdiel od Fica musela Ansipova vláda reálne škrtať platy, dôchodky, dávky. Zatiaľ čo Fico zvyšoval výdavky na diaľnice a sociálne podniky, Ansipova garnitúra škrtila a prepúšťala. K tomu všetkému ešte zavádzala euro v čase, keď nikto netušil, či sa eurozóna do roka a do dňa nerozpadne. A ako dopadla jeho Reformná strana? Vyšla z volieb ako víťaz, s nárastom počtu hlasov a mandátov (aj keď miernejším ako Smer). No, takže Ansip je už tretí krát premiérom, tentokrát stabilnej dvojkoalície. Zatiaľ čo Fico vedie nejednotnú dvojopozíciu…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *