TÝŽDEŇ dovolenky v kláštore môže byť pre niekoho utrpením. Mnoho ľudí v Belgicku a Holandsku si však iba za toto privilégium každoročne platí stovky eur. Prečo? Pretože konkurencia je vysoká. A pretože tam robia vlastné pivo.
Takzvané “trapistické” pivo síce nie je vo svete populárne ako Heineken alebo Stella, ale práve v krajinách Beneluxu sa stalo pravým opakom komerčnej značky, ktorej aj chuť sa vraj globalizuje. Trapistické pivo je kvalitné, chutné, ale najmä štýlové.
V prvom rade preto, lebo na svete existuje iba sedem druhov, z ktorých šesť je belgických a jedno holandské. Aby sa pivo mohlo označiť za trapistické, okrem historického pôvodu preň platia štyri pravidlá:
1.) na jeho výrobe a predaji sa musia podieľať mnísi z priľahlého kláštora
2.) kláštor a pivovar musia byť súčasťou jedného areálu, chránení jedným spoločným múrom
3.) mnísi musia byť väčšinovým vlastníkom a zároveň vo vedení pivovaru
4.) väčšina z výnosov z predaja musí ísť na dobročinné účely a charitu
Jeden zo siedmich a jediný holandský trapistický kláštor: La Trappe
Momentálne vzácne a štýlové trapistické pivo vzniklo ako z núdze cnosť. Keď sa benediktínske kláštory (pretože iba tie vyrábali pivo vo väčšom) ocitli vo finančných problémoch, začali svoje produkty predávať v blízkej komunite. Pivo nebolo ani zďaleka najpopulárnejším produktom v 19. storočí. Na živobytie a chod kláštora si mnísi lepšie zarábali predajom chleba či syrov.
V časoch cholery, hladomoru či svetových vojen však dlh spoločnosti splácali tým, že tieto produkty rozdávali chudobným a ľuďom v núdzi. Vrátane piva. Avšak zatiaľ však čo v minulosti napríklad v opátstve La Trappe žilo takmer 200 mníchov a so všetkým si poradili sami, dnes má táto komunita 18 členov. A ďalších 200 civilných zamestnancov.
Vchod do pivovaru. V tejto budove sa spracováva jačmeň, chmeľ a vyrába jedno zo siedmich trapistických pív sveta.
Na výrobu La Trappe používajú mnísi vodu z vlastnej studne. Pre zaujímavosť, chmeľ kupujú z Čiech, a marketing a distribúciu im zabezpečuje tiež “mníšska” firma, Bavaria z Mníchova. Avšak ani tak tradičnému výrobku, ako je trapistické pivo, sa nevyhla automatizácia.
V rámci charitatívnej činnosti zamestnáva kláštor aj desiatky mentálne postihnutých či bývalých trestancov. Keď som sa o tom rozprával so sprievodcom, povedal mi: “Keď som tu pracoval prvý týždeň, myslel som si, že tí postihnutí sú tak trochu švihnutí. Po druhom týždni som bol presvedčený, že aj tí tetovaní sú nejako švihnutí. Ale vieš čo, predstavil som si sám seba, keď si dám každý večer zo päť pív, aký som sám švihnutý. Odvtedy vyznávam novú vieru. Hľadaj v ľuďoch to lepšie. A daj si každý večer pár pív.”
