Smútok za deťmi ovládol Heverlee

Článok bol písaný pre Hospodárske noviny. Vydaný 16. marca 2012  Editovaná online verzia tu.

Kvetiny, sviečky a detské kresby. Smútok pred bránou Základnej školy svätého Lamberta v belgickom mestečku Heverlee cítiť na každom kroku . Práve sem chodila časť žiakov z autobusu, v ktorom v utorok večer zahynulo pri nehode vo švajčiarskom tuneli 28 ľudí. Vracali sa z lyžiarskeho výcviku v Alpách.

Úzka ulička na kopci sa premenila na pietne miesto. Chodia sem najmä obyvatelia Heverlee zapáliť sviečku za 22 šiestakov, ktorí v autobuse zahynuli. „Priamych príbuzných som medzi obeťami nemala. Stále je to však pre mňa obrovský šok, rovnako ako pre ostatných ľudí z mesta,“ opisuje svoje pocity mladá žena, ktorá si číta odkazy od priateľov a príbuzných obetí.

Kvety pre deti
Heverlee je malé mestečko južne od Leuvenu. Preto je pravdepodobné, že každý miestny obyvateľ pozná niekoho, kto chodil na tunajšiu základnú školu alebo tam má deti. „Všetky tie deti boli naše. Je to hrozné. Čo iné sa dá povedať?“ napriek neskrývanej neochote voči novinárom povedalac staršia pani a mlčky odišla. Výnimkou nie sú ani pohŕdavé pohľady ľudí či kritika na adresutelevíznych štábov, ktorých sa v okolí školy pohybujú desiatky.

Celé dni v stredu aj vo štvrtok chodili ľudia klásť kytice kvetov k múrom školy. V uličkách postávajú a nechápavo krútia hlavami. O tom, čo mohlo byť príčinou nehody, sa zatiaľ dá len domnievať. Nadnes je v Belgicku vyhlásený štátny smútok za obete havárie.

Rozlúčka so spolužiakmi
Múr a bránu školy zdobia detské kresby, po zotmení osvetlené desiatkami sviečok. Väčšina z nich je nakreslená na rozlúčku so spolužiakmi a učiteľmi. Dominujú nápisy „Papa,“ či „Budem ťa mať naďalej v srdci“. Mnohé z kresieb sú plné sŕdc, ruží, alebo zobrazujú rodinu so všetkými členmi. Aj po letmom zhliadnutí kresieb je jasné, že učitelia Školy sv. Lamberta s deťmi pracujú a vysvetľujú im, čo sa vlastne stalo.

Život na základnej škole však včera pokračoval ďalej. O pol jedenástej je zjavne čas na veľkú prestávku. Húfy žiakov vo veku osem až dvanásť rokov vybehli na školský dvor. Pohľad na nich prezrádza, že sa so smútkom vyrovnávajú lepšie ako dospelí.

Väčšina zo žiakov je zaujatá futbalom, iba pár chlapcov pozerá cez bránu na množstvo novinárov a kamier na ulici. Prístup ku škole stráži dvojica policajtov. V pravidelných intervaloch k nim chodí starší pán zo školy. Vyzerá na riaditeľa, avšak rozprávať sa s novinármi odmieta. Policajti sú zhovievaví a o pochopenie žiadajú aj reportérov v niekoľkých svetových jazykoch. Nedovolia novinárom kontakt s deťmi, zakázané je aj mieriť fotoaparát smerom na ihrisko. Práce však veľa nemajú, televízne štáby z celej Európy mužov v uniforme rešpektujú.

Tiché mesto
V samotnom meste nie je nikomu do reči, odolnejším sa darí potláčať slzy. „Ľudia sú smutní, myslím si, že ešte mnohí nechápu túto tragédiu,“ prehovorila mladšia slečna. Po prvej vete už bola obklopená reportérmi a kamerami.

V neďalekom Leuvene pripomínajú tragédiu iba vlajky, ktoré sú zviazané na spodku žrde. A sem-tam strhaná žena, ktorá vystupuje z autobusu prichádzajúceho z Heverlee.

Fotografie z Heverlee


Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *