EURÓPA žije v zložitých časoch, a dá sa povedať, že kríza plní správy novín deň čo deň už niekoľko rokov. Podľa niektorých sme iba na konci jej začiatku. Na druhej strane, Medzinárodný menový fond prognózuje Slovensku najvyšší hospodársky rast. Ako teda ďalšie kolo krízy zasiahne Slovákov, nevieme. Môžme sa však pozrieť, ako prežili ľudia spod Tatier jej prvé roky.
Iba nedávno boli zverejnené rozsiahle dáta (tzv. druhý update, ktorý obsahoval Slovensko, ale napríklad aj Írsko či Grécko. Tieto krajiny v prvom vydaní z októbra 2011 neboli) , ktoré sa pravidelne zbierajú v mnohých štátoch Európy v rámci jedného z najväčších Európskych projektov – European Social Survey. Práve najčerstvejšie, piate kolo, obsahovalo aj extra modul na tému Dôsledky hospodárskej recesie, vďaka ktorému môžme porovnať, ako krízu pociťovali domácnosti na Slovensku, v porovnaní s ďalšími krajinami Európy.
Pred samotným porovnaním nezaškodí pripomenúť, že ide o subjektívne hodnotenie ľudí z rôznych kultúrnych a ekonomických prostredí. Priblížil to v rozhovore pre SME Ľudovít Ódor; napríklad slovenský dôchodca môže ťažšie znášať pokles príjmu o 20 eur, ako senior z pobaltia, ktorému znížia penziu o 50 eur.
Prvý z troch grafov, ktoré som vybral na prezentáciu, ukazuje podiel domácností, ktorým sa v rokoch 2007 až 2010 výrazne znížil príjem (presnejšie vysvetlenie dotazníka pozri na konci blogu).
Ako vidno, najviac domácností, ktoré sa museli vyrovnať so značnou stratou príjmu počas prvých rokov krízy, bolo v Bulharsku. Prvú päťku ešte dopĺňa Ukrajina, Írsko, Grécko a Rusko. Na Slovensku pripustila značné problémy s príjmom necelá štvrtina domácností, čo vôbec nie je málo. Avšak v európskom meradle patríme skôr k tým lepším krajinám. Medzi post-komunistickými štátmi sa v tomto ohľade darilo Slovensku najlepšie. Zaujímavé v tomto rebríčku je, že české domácnosti sú na tom mierne horšie ako maďarské. Osobne by som za tým hľadal pomerne štedrý sociálny systém u južných susedov.
Druhý graf ukazuje podiel domácností, ktoré počas krízy museli významne siahnuť na úspory, prípadne sa zadĺžiť, aby pokryli bežné životné náklady. Spomínané maďarské domácnosti sa v tomto ohľade už dostali viac dopredu, no podľa očakávaní na úspory, resp. nové úvery najviac siahali Íri a Gréci. Slovensko je niekde v strede, asi každá piata domácnosť nezvládala pokryť bežné životné náklady z bežných príjmov.
Mimochodom, zaujímavá je pozícia Estónska v druhom rebríčku. Podľa makroekonomických ukazovateľov bola táta pobaltská krajina najviac postihnutá krízou spomedzi nových členov EU. Avšak na úspory alebo po pôžičkách siahlo najmenej domácností práve v Estónsku (v relatívnom vyjadrení, samozrejme, a spomedzi post-komunistických krajín). Tak ako pri zníženom príjme, aj pri krytí životných nákladov bolo najmenej problémových domácností v škandinávskych krajinách a Holandsku.
Za pomerne zaujímavý považujem posledný graf, ktorý ukazuje podiel domácností, ktoré si kvôli kríze museli uprieť dovolenku alebo nejaké vybavenie v domácnosti. Najprv očakávaní matadori: vedie Írsko, slovenské domácnosti približne v strede, medzi východnou a západnou Európou, a najmenej si odopierali v Škandinávii a Holandsku. Zaujímavý je však skok Českej republiky, ktorá zaznamenala tretí najvyšší podiel domácností, ktoré si (kvôli kríze) odopreli dovolenku alebo domáce vybavenie (žeby tá tradičná skrblícka nátura?). Na druhej strane, smerom nišžie, skákali aj Gréci. Neodškriepiteľne zasiahnutí krízou, donútení siahať na úspory alebo sa zadlžovať, nevyzerajú však na to, že by si primerane problémom aj odopierali. Alebo sa vybrali na dovolenku pešo na najbližšiu pláž…
Grafy uvedené vyššie nie sú žiadne presne namerané čísla ako napríklad prepad HDP či registrovaná nezamestnanosť. Odrážajú nielen objektívne hospodárske problémy v krajine, ale aj silu sociálneho systému nahradiť stratu príjmu, či kultúrne vzorce správania sa pri seba-hodnotení, či šetrení / ochote zadlžovať sa. Myslím si však, že to je na nich to pekné. Presnejšie ako ekonomické štatistiky odrážajú to, ako v reálnom živote pociťujú dosahy krízy skutoční ľudia.
*Poznámka
Konkrétne tázky položené v dotazníku boli: a) To what extent you had to manage on lower household income? b) To what extent you had to draw on savings/debt to cover ordinary living expenses? c) To what extent had to cut back on holidays or household equipment?
Respondent si mohol vybrať zo stupnice od 1 do 7, kde 1= vôbec a 7= do veľkej miery. Všetky tri grafy ukazujú podiel odpovedí 6 a 7, ktoré sa dajú považovať za indikátor problémov, zoradené podľa súčtu. Približné rovnaké poradie krajín a úplne rovnaké “klastre” vznikli aj po zoradení na základe odpovedí 1 a 2, ktoré práve naopak vyjadrujú relatívne bezproblémové zvládnutie krízy. Viac o tzv. Likertovej škále, zväčša 5- alebo 7-stupňovej, tu.
