BRITSKÝ poslanec Chris Huhne (Lib-Dem) sa v pondelok priznal, že pred desiatimi rokmi prekročil rýchlosť, avšak v snahe vyhnúť sa škandálu hodil vinu na svoju manželku. Zároveň ohlásil, že sa vzhľadom na vzniknutý škandál vzdáva aj svojho poslaneckého miesta.
Do slovenských médií táto pomerne nezaujímavá správa nedorazila. Prečo aj, v miestnych pomeroch nie je priestupok za volantom dôvodom ani na zahanbenie pristihnutého či pohoršenie straníckeho šéfa, ako v prípade Huhna a Clegga. Rýchlosť, alkohol, všetko jedno. Stačí si spomenúť na pár príkladov (tu, tu, tu, a ešte aj tu a zoznam ďalších napríklad tu).
Samozrejme, rozdiely v politickej kultúre a vyvodzovaní zodpovednosti sú známe dávno. Samo o sebe by to nebolo zaujímavé. Avšak, a tu sazačína presah na Slovensko, príhoda sa stala udalosťou dňa v Británii. BBC Radio oslovilo, okrem iných, aj politického komentátora, ktorého meno si nepamätám (počúval som na jedno ucho, nerobil som si poznámky). Jednoduchá otázka: prečo politici riskujú takéto prešľapy, keď vedia, že sú podrobne sledovaní verejnosťou a médiami?
Expert mal ešte jednoduchšiu odpoveď. Pretože sú rovnakí ako obyčajní ľudia (ich voliči) v tom, že skúšajú ako ďaleko môžu zájsť, čo im ešte prejde.
Rovnakí sú v tomto ohľade však aj politici (na Slovensku, v Británii a asi na celom svete). Prečo si Smer môže dovoliť znárodňovať zdravotné poisťovne napriek arbitrážam či hrozbe protiústavnosti? Lebo zákaz zisku mu prešiel. Bez ujmy. Rovnaký dôvod prečo firma N. Havalca dostala ďalšiu pochybnú zákazku od štátu.
Môže sa nám to páčiť alebo nie, ale politici vždy skúšali, kam až môžu zájsť. A vždy zašli ať tak ďaleko, ako im to voliči dovolili. Preto ak porovnávame (politickú) kultúru Slovenska napríklad s tou britskou, netreba porovnávať politikov. Tí budú stále skúšať. Hranice určujú ľudia.
