Nové trendy v korupcii?

PRED NECELÝM mesiacom som bol pozvaný na Letnú školu politológie, porozprávať študentom pražskej VŠE niečo o meraní korupcie. Aby som mladých ľudí zaujal a nerozprával iba sucho o metodologických problémoch, pripravil som si niekoľko grafov s porovnaním vnímania korupcie v Čechách a na Slovensku.

V tomto článku chcem upozorniť na dva najzaujímavejšie. Prvý ukazuje podiel ľudí, od ktorých si niekto vypýtal alebo očakával úplatok, zoradené podľa oblastí verejného života. Nechajme bokom to, že niektorí respondenti nemusia posúdiť situáciu vždy správne, iní sa nemusia priznať, atď. Všimnite si dve oblasti, ktoré sú uvedené zhora ako druhé, a potom ako posledné v oboch republikách.

Podiel ľudí, od ktorých si niekto vypýtal, alebo očakával úplatok; podľa sfér verejného života.
Podiel ľudí, od ktorých si niekto vypýtal, alebo očakával úplatok; podľa sfér verejného života.

V Čechách si teda najčastejšie od ľudí pýtal alebo očakával úplatok “niekto iný,” a na treťom mieste bola súkromná sféra. Na slovensku tieto dve oblasti predbehlo iba zdravotníctvo. Čo si pod tým možno predstavovať?

Samozrejme, istú časť týchto situácii možno pripísať úplatkom v snahe získať prácu (alebo si ju aspoň udržať), či uzavrieť obchod. V diskusii s českými kolegami z pražskej politológie sme sa však zhodli, že sa nám v oblasti tzv. malej korupcie (angl. petty corruption) objavuje nový trend: sprostredkovatelia. Zďaleka však už nejde iba o firmy, ktoré vedia napísať projekt a vybaviť eurofondy.

Sprostredkovane sa dnes dá “vybaviť” zrýchlené konanie na katastrálnom úrade, stavebné povolenie, všetky papiere potrebné pri dovoze auta zo zahraničia, atď. Vyzerá to asi nasledovne: občan sa vyberie na úrad, aby získal povolenie na … (doplňte si podľa fantázie). Úradník mu povie, že sa to buď nedá, alebo to bude trvať príšerne dlho, alebo treba doplniť ďalšie množstvo papierov, o ktorých ste v živote nepočuli. Ak sa aj v takejto situácii snaží občan naznačiť, že je ochotný sa “neformálne dohodnúť”, na úrade nepochodí. A sklamaný, možno nasrdený odíde domov.

Do troch dní sa mu však náhle ozve “sprostredkovateľ”, obchodník, reprezentant nejakej agentúry, ktorá pomáha presne tieto problémy riešiť. Za províziu.  Občan teda províziu, alebo sprostredkovateľský poplatok zaplatí tejto súkromnej osobe, avšak stále s vedomím, že časť pôjde tomu pánovi s okrúhlou pečiatkou. Keď občanovi potom anketár položí otázku, do ktorej sféry zaradí svoju skúsenosť s úplatkom, čo odpovie? Súkromná sféra? Niekto iný? Úradníkovi predsa priamo žiadnu obálku nedal.

Ešte jeden graf na záver.

Súhlasíte s týmto tvrdením: Korupcia ovplyvňuje môj bežný život
Súhlasíte s týmto tvrdením: Korupcia ovplyvňuje môj bežný život

Ovplyvňuje korupcia váš bežný život? Na Slovensku takmer desať percent ľudí absolútne nesúhlasí, že by korupcia nejako ovplyvňovala ich osobne v každodennom živote. Ďalšia tretina obyvateľstva si myslí, že ich korupcia v bežnom živote skôr neovplyvňuje ako áno. V tomto kontexte sa treba pýtať, ako chce spoločnosť (ak vôbec) bojovať proti korupcii, ak vyše 40% populácie si myslí, že korupcia ich v podstate neovplyvňuje. Fakt, že v Čechách sa cíti korupciou “nedotknutých” až 60% ľudí, nemôže byť útechou.

Poznámka:

Zdrojom údajov je Eurobarometer 2011. Predošlé výskumy ukazujú, že trendy súvisiace s postojmi voči korupcii sa v čase menia iba veľmi pomaly, a preto je možné predpokladať, že situácia dnes nebude veľmi odlišná.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *