Omyly debát o prezidentskej kampani

S blížiacimi sa prezidentskými voľbami sa čoraz intenzívnejšie objavujú aj články a blogy, ktoré hodnotia kampaň. Avšak nie predvolebnú, zatiaľ iba tú informačnú (lebo zákon a Kaliňák).

Chápem to, média naháňajú čítanosť a nejeden bloger (pravda, aj ja) sa rád zvezie na popularite témy. Sám si na mnoho článkov “kliknem.” Bohužiaľ, väčšina z nich ma však neinformuje (už keď sme v tej informačnej fáze), ale baví. Tak úprimne.

Niekoľko mýtov vystihol blog Vrtieť psom, odtiaľ aj inšpirácia názvu. Súhlasím najmä s často opakovaným omylom, že je vlastne jedno, za koho hlasuje volič, ktorý v prezidentskom nechce vidieť R. Fica. Nie je to jedno, pretože rôzni kandidáti  na druhé kolo majú rôzny mobilizačný potenciál. V prvom rade potenciál neprovokovať voličov Fica z prvého kola tak, aby v druhom kole ostali doma. V druhom rade potenciál prilákať voličov tých kandidátov, ktorí v prvom kole aj skončili.

Druhým, asi najčastejšie opakovaným omylom (mimochodom nielen pri kampani v týchto voľbách) je predstava, že na Slovensku existujú dva bloky voličov, ktorí stále volia dva bloky strán a ich prezidentské, VÚCkárské či europarlamentné mutácie. Tohto omylu sa dopúšťa aj blog Vrtieť psom. Prečo to považujem za omyl? Ponúkam dva argumenty.

Po prvé – problém je, že o tom čo sa tak často opakuje v médiách vedia aj politológovia a iní experti na Slovensku veľmi málo. Inými slovami to, ako sa správajú voliči vo voľbách parlamentných 2012, regionálnych 2013 a následne prezidentských (alebo EP) 2014, nevieme. Nevieme ani to, koľko voličov zmení preferenciu, riadi sa odporúčaním strany z predošlých volieb, alebo ostane doma. Nevieme napríklad ani to, koľko nevoličov z 2012 príde k prezi-urne v marci.

Prečo to nevieme? Takéto zistenia si vyžadujú opakované prieskumy verejnej mienky na tej istej vzorke, tzv. panelový prieskum. Tento typ prieskumu je pomerne náročnejší a najmä drahší ako bežné (tzv. cross-section) prieskumy. Nevylučujem, že volebné štáby niektorých strán či kandidátov si takýto “panel” možno robia, avšak o žiadnom verejne dostupnom paneli s informáciou o voličskom správaní na Slovensku neviem.

Po druhé – problém je, že nejaké informácie predsa len máme. Prieskum CSES 3 (Comparative Study of Electoral Systems) sa pýta respondentov na to, koho volili vo voľbách 2010 aj 2006 (tzv. retrospektívny panel, s 2 vlnami). Exit-poll od FOCUSu sa pýtal ľudí po voľbách 2012, koho volili v roku 2010 (tiež retro panel, avšak bez zachytenia nevoličov). A tieto informácie poskytujú skôr dôvody prečo by som dva stabilné bloky voličov považoval ak nie priamo za omyl, tak minimálne za nepravdepodobný obraz o realite.

Pár čísel na ukážku. Iba 16,7 % ľudí ostalo doma vo voľbách 2006 aj 2010. Vzhľadom na účasť to znamená, že tu boli značné prechody medzi nevoličmi a voličmi a naopak. Iba 36,9 % dospelej populácie volilo tú istú stranu medzi 2006 a 2010 (zdroj: CSES). Podľa exit-pollu až 27% voličov, ktorí prišli k urne aj v 2010 aj 2012, zmenilo svoju preferenciu medzi tradičnými blokmi strán.

Napokon jeden graf z akademickej štúdie, ktorá by čoskoro mala vyjsť v časopase Evropská volební studia. Ukazuje presuny voličov medzi voľbami 2010 a 2012 medzi parlamentnými stranami. Okrem iného pripomína, že aj z voliča SaS sa môže stať volič KDH, či z voliča SDKÚ volič Smeru.

Aj preto beriem články o dvoch stálych blokoch voličov s veľkou rezervou.

graf

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *