PRIEBEHAJÚCA PREZIDENTSKÁ kampaň nemohla obísť tému nových tvárí v politike a potrebu vymeniť tzv. dinosaurov. Téma nie je nová, na jednej strane sa dajú nájsť mnohé presvedčivé argumenty za nové tváre, na druhej strane existujú skúsenosti s tým, keď nové tváre nedopadnú najlepšie (napr. Veci verejné v ČR).
Na tomto mieste nechcem uvádzať ani argumentovať v prospech či neprospech nových tvárí ani politických dinosaurov. Avšak v prebiehajúcom výskume, na ktorom pracujeme s kolegom z univerzity, sa nám vynoril zaujímavý čiastočný výsledok. Ktorý s témou súvisí.
Do akej miery sa zhodujú ideologické, ľavo-pravé hodnoty voličov a poslancov, ktorí by ich mali reprezentovať? Táto otázka stála na začiatku nášho skúmania. Samozrejme, v rôznych krajinách je táto miera zhody odlišná. Okrem toho, že sme naše čísla konfrontovali s teóriou, pokúšali sme sa nájsť aj vysvetlenia, prečo sa krajiny líšia.
Okrem štandarndých vysvetlení, ktoré existujú v politickej vede (volebné inštitúcie, stranícky systém, atď.), sme sa pozreli aj na niektoré ďalšie faktory. Na naše prekvapenie, najsilnejším vysvetľujúcim faktorom sa ukázal byť podiel poslancov, ktorí sedia v parlamente opakovane (alebo, ak to postavíme inverzne, tak miera nových poslancov).
Inými slovami, v rámci pätnástich skúmaných krajín platí, že čím vyšší podiel skúsených poslancov v parlamente sedí, tým menšia je miera ideologickej zhody medzi nimi a voličmi. Korelačný (Spearmanov) koeficient je -0,761.
Striktne vedecky, tento výsledok ešte neznamená, že poslanci, ktorí sú v parlamente opakovane, kašlú na prezentáciu svojich voličov. Avšak, ak by to tak bolo, naše výsledky by boli rovnaké.
