Študuj vedu – budúcnosť Ťa prefacká (?)

Protesty pracovníkov SAV proti kráteniu rozpočtu Akadémie o 10 miliónov EUR prilákali pozornosť verejnosti. Vedci usporiadali protest, na ktorom upozorňovali vládu a spoločnosť, že takéto zníženie rozpočtu by znamenalo prepustenie takmer 500 ľudí a de facto znefunkčnenie celej inštitúcie. Vládni politici oponovali, že do SAV predsa tečú európske prostriedky v objeme 300 miliónov Eur. Okrem toho sa vraj majú prostriedky agentúry VEGA navýšiť o 8 miliónov EUR. Verejnosť sa teda môže oprávnene pýtať – čo tí vedci vlastne chcú?

Na dokreslenie situácie treba uviesť niekoľko faktov. V prvom rade, v prípade európskych financií ide o sumy zazmluvnené – t.j. nie skutočne realizované. K ich realizácii totiž treba ľudí. A to je problém, pretože z týchto štrukturálnych fondov sa mzdy vyplácať nesmú. A SAV nemá ľudí z čoho zaplatiť, pretože jej rozpočet sa neustále kráti. Projekty VEGA tiež nepokrývajú mzdové náklady, okrem toho takéto navýšenie VEGY by bolo nesystémovým krokom, ktorý by mohli požadovať aj pracovníci vysokých škôl. Jediným systémovým riešením preto je proste nekrátiť rozpočet SAV.

Pre lepšie pochopenie – v rámci operačného programu Veda a výskum SAV sa v súčasnosti rieši 108 projektov v celkovej výške vyše 260 miliónov EUR. Tieto prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ je však v zásade možné využiť len na prístrojové vybavenie a infraštruktúru. Nie na mzdy výskumníkov, ani dôležitých prevádzkových nákladov, akými sú energie, chladiace médiá a pod. Dostávame sa do paradoxnej situácie, keď nám únia poskytuje prostriedky na stavbu infraštruktúry, my si však neplníme domácu úlohu v podobe poskytovania prostriedkov a ľudí na jej prevádzku.

Poučný je napríklad prípad superpočítača Aurel, ktorý Slovensko získalo v rámci štrukturálnych fondov. Ide o jeden z najvýkonnejších počítačov na svete (!!!). Slávnostne bol uvedený do prevádzky v minulom roku. Jeho kapacity však nie sú využité najmä pre nedostatok prostriedkov na elektrinu (počítač spotrebuje energiu zhruba za pol milióna EUR ročne), pre ktorý už bol nedávno, zatiaľ dočasne, vypnutý a experimenty najmä z oblasti experimentálnej fyziky museli byť prerušené.

Obludná je tiež predstava o prepúšťaní vedcov v súčasnej ekonomickej a spoločenskej situácii. Po prvé, zrejme by nezostalo len pri počte 500. Splnenie nárokov na odstupné podľa zákonníka práce by zrejme odčerpalo ďalšie peniaze a premietlo by sa do ďalšieho prepúšťania. Po druhé, nie je jasné kde sa majú uplatniť títo prepustení ľudia, ktorí venovali svoj život slovenskej vede? V evidencii úradov práce? Alebo vláda priamo vyháňa týchto ľudí do zahraničia? Po tretie, treba zvážiť, čo by prepustenie 500 vedcov znamenalo pre SAV, ktorá ich v súčasnosti po 25 rokoch zoštíhľovania zamestnáva celej republike len zhruba niečo vyše 3000? SAV je pritom jedna z najúspešnejších vedeckých inštitúcií: pri svojom podiele 11% pracovníkov vedy a výskumu pokrýva 31% publikačných výstupov a 39 % citačných výstupov v krajine.

Krátenie rozpočtu nie je ani celkom v duchu našich Európskych záväzkov. V rámci stratégie Európa 2020 plánuje únia rast založený na inováciách a vedomostnej spoločnosti. Jedným z piatich veľkých cieľov stratégie je dosiahnuť financovanie vedy a výskumu v objeme 3 % HDP ročne. Slovensko si v tomto smere stanovilo “ambiciózny“ cieľ – až 1 % HDP ročne a aj pri jeho napĺňaní stále pokrivkáva: podľa odhadov ŠÚ SR dosiahol v roku 2012 spolu 0,86 % zo súkromných aj verejných zdrojov, pritom z verejných zdrojov 0,46 %. Pre porovnanie – susedná Česká republika si kladie za cieľ dosiahnuť 1 % HDP iba z verejných zdrojov. Aj za našimi susedmi teda značne zaostávame. Okrem iného nie je pravda ani to, že SAV je organizáciou štátnej správy, ako nám mnohí tvrdia v súvislosti s reformou ESO.

Najhoršia je však demoralizácia samotnej vedeckej komunity na Slovensku. Skúste pracovať v organizácii, nad ktorou každoročne visí Damoklov meč prepúšťania a každý sa pýta, kto bude ďalší. Situáciu potom tí šikovnejší v praxi zväčša riešia odchodom do zahraničia, odchodom do komerčného sektora, alebo kumulovaním pracovných úväzkov. Zatiaľ čo v Nemecku môže výskumník, a to aj mladý, dôstojne vyžiť a založiť si rodinu z jedného platu, na Slovensku sa to dá len ťažko.

V tejto súvislosti vyznie až komicky kampaň, ktorú vysiela RTVS: „Študuj vedu – budúcnosť sa Ti poďakuje“. Realita je taká, že mladý vedecký pracovník sa po dosiahnutí hodnosti PhD môže zamestnať v SAV za čistý plat zhruba 500 EUR mesačne, čím príjmovo klesne o vyše 100 Eur mesačne v porovnaní so štipendiom, ktoré dostával ku koncu štúdia. Pritom ide o vysokokvalifikovaných mladých odborníkov, ktorí venovali vyše 20 rokov života vzdelávaniu a ktorí by mali tvoriť základ rozvoja slovenskej vedy v budúcnosti. S ohľadom na súčasnosť sa tak uvedená kampaň môže zdať zavádzajúca a vyžaduje spresnenie hlavného sloganu. Napríklad: „Študuj vedu – súčasnosť Ťa prefacká a ak motyka vystrelí, budúcnosť sa Ti možno poďakuje“.

Ak teda politici tvrdia, že veda na Slovensku má dostatok prostriedkov, nie je to celkom pravda. Záleží na tom, z ktorého mešca prichádzajú a na aký účel slúžia. Štrukturálne fondy zaplatia infraštruktúru, ľudí a prevádzku si musíme zaplatiť sami z národných zdrojov. Preto sa podstatné krátenie týchto zdrojov v rámci rozpočtu SAV na rok 2015 bolestne dotkne nielen jej pracovníkov, ale aj celkových možností Slovenska ďalej čerpať a využívať zdroje EÚ na vedu a výskum, no najmä rozvíjať sa ako moderná spoločnosť a ekonomika založená na vedomostiach.

UPOZORNENIE: Autor tohto textu pracuje pre Prognostický ústav SAV. Text bol však písaný so snahou upozorniť na nesúlad medzi faktami, číslami a vyjadreniami politikov. Vznikol spolupráci s riaditeľkou ústavu M. Lubyovou.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *