Nikto politicky gramotný nemohol čakať, že referendum bude platné. Tradičná hádanka, ako by hlasovali, (či koho by volili v prípade volieb) nezúčastnení, však nikdy nebola ľahšia.
Výzvy na neúčasť a jasné posolstvo odporcov referenda – ostať doma – si s obyčajnou ľahostajnosťou inteligentný človek nemôže popliesť.
Referendum a kampaň však ukázali, aké je jednoduché iniciovať na Slovensku ľudové hlasovanie a vnútiť spoločnosti a médiám témy, ktoré sa na predné stránky novín za iných okolností nedostanú.
Pripomína to iný, v slovenskej politike udomácnený strategický ťah. Konkrétne zakladanie a finančnú podporu menším politickým stranám, ktoré ukradnú nejaké to percento hlavnému súperovi.
Môžeme špekulovať, komu pomohol a komu uškodil zisk novej SDĽ v roku 2010 či hnutia 99 % v roku 2012 (a pre pamätníkov aj Slobodného fóra v 2006).
Bola by škoda, ak by sa rovnakým spôsobom začalo zneužívať aj referendum.
Ak sa z nástroja na rozhodovanie o závažných otázkach stane v budúcnosti iba nástroj na kamufláž, na prekrytie politicky citlivých a ekonomicky závažnejších problémov. Napríklad konfliktu záujmov ministra Pavlisa či toho vojenského na Ukrajine.