Uplynulé mesiace boli bohaté na informácie, ktoré postupne odhaľovali videnie sveta Mariána Kočnera a spôsob, akým si zabezpečoval vplyv v súdnictve.
V lete začal proces s M. Kočnerom v kauze zmenky, a od leta sú publikované aj články, ktoré odhaľujú jeho komunikáciu s predstaviteľmi justície cez šifrovanú komunikáciu Threema. Verejnosť sa dozvedá, ako rovnosť pred zákonom bola iba prázdna fráza pre mnohých sudcov a sudkyne. Zároveň my analytici či novinári poukazujeme na to, aké dôležité je pre demokratickú spoločnosť, aby v nej fungovali nezávislé médiá schopné kontrolovať vládu.
Ale myslí si to aj verejnosť? A zmenili sa názory ľudí za posledný polrok?
Vďaka údajom z projektu, ktorý na Katedre politológie riešime, sa na tieto otázky vieme pozrieť. Najprv tri grafy, ktoré ukazujú, ako verejnosť vnímala nakoľko je dôležité, aby sa princípy ako sloboda médií či rovnosť pred zákonom uplatňovali.
Presné znenie otázok bolo: Ak uvažujeme vo všeobecnosti, čo si myslíte, nakoľko je pre demokraciu na Slovensku dôležité…
- … že súdy zaobchádzajú s každým rovnako?
- … že médiá sú slobodné pri kontrole a kritike politikov?
V prvom rade z grafov vyplýva, že princíp slobody médií je pre slovenskú spoločnosť značne menej dôležitý, než rovnosť pred súdom. Z grafov by sa tiež mohlo zdať, že za približne pol roka medzi marcom a októbrom (zber údajov) ľudia svoje vnímanie nezmenili.
Vďaka panelovým údajom (t.j. pýtame sa tých istých ľudí opakovane s odstupom času) však vieme, že svoje vnímanie dôležitosti rovnosti pred súdom zmenila približne tretina Slovákov. A názor na to, nakoľko sú dôležité slobodné médiá, zmenila takmer polovica ľudí. Háčik je len v tom, že skupina ľudí, ktorí svoje postoje zmenili, bola približne na polovicu rozdelená medzi tých, ktorí začali tieto princípy vnímať ako dôležitejšie, a tých, pre ktorých sa stali menej dôležitými.
Prečo to tak je? A čo viedlo niektorých k tomu, že sa pre nich tieto demokratické princípy stali dôležitejšie, a pre iných menej dôležité? Mierne Vás sklamem – zatiaľ som na to neprišiel. Viem ale povedať, v čom to nebude, pretože som to testoval:
- Nesúvisí to s politickou preferenciou – straníckou ani prezidentskou
- Nesúvisí to so seba-zaradením ani na ľavo-pravej škále, ani liberálno-konzervatívnej.
- Nesúvisí to ani s postojmi ku migrácii či globalizácii, prežívanej úzkosti
- Nesúvisí to ani s demografiou: vekom, veľkosťou sídla, vzdelaním či príjmom.
- A ani s dôverou voči prezidentke, alebo vláde.
Na záver ešte kvízová otázka, ktorá mi napadla vzhľadom na to, že Kočnerovu Threemu otvárali a ťahali najmä printové médiá. Myslíte, že sa dôvera k printovým médiám za pol roka zvýšila?
Presné znenie otázky: Do akej miery dôverujete týmto zdrojom informácií – Tlačené média (napr. SME, denník N, Trend).
Údaje zbierala agentúra Focus pre Katedru politológie FiF UK, v druhej vlne bol počet respondentov 1323.
