Správy v čase korony

Na začiatku krízy sa pozornosť sústredila na to, aké opatrenia zavedie slovenská vláda, a ako si s bojom proti vírusu poradíme doma. Úplne prirodzene sa Európska únia a jej úloha v boji proti koronavírusu stala predmetom diskusií o niečo neskôr.

dVďaka výskumu, ktorý na katedre politológie vedieme, sa nám ponúkla unikátna možnosť porovnať, ako o EÚ píšu či hovoria vybrané slovenské médiá. Ich spravodajstvo totiž pravidelne monitorujeme od januára 2019, a vieme tak porovnať uplynulé dva mesiace, keď zúrila pandémia koronavírusu v Európe najviac, s rovnakým obdobím minulého roka (s nadšencami rád preberiem metodológiu osobitne).

Zmenil sa teda v čase korony spôsob, ako slovenské médiá informujú o EÚ vo svojom spravodajstve? Iba veľmi málo. Pokiaľ ide o množstvo času či počtu správ, ktoré boli vyhradené článkom/reportážam súvisiacim s EÚ, došlo dokonca k poklesu (tabuľka nižšie). Ten je však veľmi mierny, v niektorých prípadoch zanedbateľný. Preto by som sa priklonil skôr k interpretácii, že k zmene nedošlo.

Čo sa zmenilo, a vôbec nie prekvapivo, je tematické ladenie správ. Koronavírus ako téma dominuje tematickému ladeniu správ, až polovica z nami zachytených reportáží/článkov bola venovaná tejto téme. Druhá najvýraznejšia téma je migrácia, často tiež v spojitosti s koronavírusom. Pred rokom to v marci bol Brexit a v apríli už prispeli aj voľby do EP. Celkovo však v roku 2019 boli témy rozmanitejšie (čo do počtu tém, aj distribúcie)

Téma koronavírusu teda dokázala absolútne potlačiť aj také témy, ako napr. budúcnosť EÚ, Schengen, Eurozóna, či Eurofondy. Respektíve ak sa o týchto témach informovalo, bolo to spôsobom, ktorý bol dominantné spojený práve s koronou.

Medzi rokom 2019 a 2020 (marec a apríl) pozorujeme do istej miery aj „zneutrálnenie“ jazyka používaného v spravodajských príspevkoch súvisiacich s EÚ. Toto môže mať súvis s dominanciou COVID19 v spravodajstve, keďže ide o tému, ktorá je na jednej strane nová a neznáma, na strane druhej značne technická/odborná. A teda si to vysvetľujeme tak, že nebolo pre médiá jednoduché zaujať postoj v tejto otázke, čo viedlo k vyššiemu podielu neutrálnych správ.

Napriek vyššej odbornosti či „technickosti“ problémov spôsobených koronavírusom bolo využívanie expertov v spravodajských príspevkoch spojených s COVID19 iba mierne vyššie, než je priemer za sledované obdobie v roku 2019 (ale aj v roku 2020, berúc do úvahy všetky témy). Z nášho pohľadu teda nie je možné povedať, že by zložitosť témy spôsobila zvýšené využitie expertov v takto orientovaných spravodajských príspevkoch.

Napokon, sme sa pozreli na to, ako je zarámcované spravodajstvo v súvislosti s COVID19 a EÚ. V takmer troch štvrtinách je to vo forme nejakej užitočnosti EÚ. Tento výsledok možno nie je ani tak prekvapivý z hľadiska konkrétneho rámca, ako skôr z hľadiska toho, že jeden rámec takto dominuje celému spravodajstvu.

Informovanie o záležitostiach spojených s EÚ sa v období pandémie koronavírusu nezvýšilo. Zmenil sa však charakter informovania. Vysvetľujeme si to tým, že redakcie majú iba obmedzené kapacity, ktoré vedia alokovať na dianie súvisiace s EÚ – či už ľudské, finančné alebo časové kapacity. Navyše v boji s koronavírusom mohli byť ako dôležitejšie vnímané domáce než zahraničné súvislosti.

Neznamená to však, že sa koronavírus do zahranično-politického diania nedostal, práve naopak, po tematickej stránke dominoval správam zameraným na európske záležitosti. Zároveň spôsobil, že tieto boli neutrálnejšie ladené, pokiaľ ide o formuláciu titulkov, ako aj celkového emočného náboja. Navyše bol boj s korona vírusom spájaný vo veľkej väčšine s užitočnosťou EÚ.

Napokon, napriek charakteru tejto špecifickej témy, jej spracovanie neprinieslo výrazne odlišné využitie expertov v spravodajstve, ani dátových zdrojov, ani politikov.  Údaje poskytujú indíciu, že (ani) svetová pandémia nie je dostatočným dôvodom pre zvýšené informovanie o EÚ záležitostiach pre (bulvárne) noviny.

Pri tejto kríze sa ukázalo že došlo k výraznej renacionalizácii témy a spracovania, teda ako o tom médiá informujú, a ako dotvárajú očakávania. Zatiaľ čo napr. pri migračnej kríze bola rola EÚ vnímaná ako generátora riešení, tentokrát bola úloha EÚ úplne v ústraní, čo môže svedčiť o stále vzdialenej vízii federalizovanej únie.

Poznámka: ďalšími členmi tímu, ktorí sa venujú tejto téme, pravidelne kódujú spravodajstvo, a prispeli aj k tejto analýze sú Aneta Világi a Oľga Baková.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *