Liberálni demokrati. Koľko nás je?

Princípy liberálnej demokracie, to nie sú len slobodné voľby, hoci tie sú najviac podporované. Avšak skutočných liberálnych demokratov na Slovensku je sotva polovica.

Niekoľko uplynulých rokov som sa venoval a stále sa venujem postojom ľudí k liberálnej demokracii. Po rokoch výskumu a práce sme s kolegom z Filozofickej fakulty vydali sociologickú štúdiu, ktorá tieto postoje mapuje. V tomto blogu zhrniem len to, čo je z môjho pohľadu najzaujímavejšie (link na celú štúdiu tu).

Na základe toho, ako vnímajú ľudia dôležitosť vybraných princípov liberálnej demokracie sme vytvorili štyri tzv. latentné profily demokratov. Najprv stručne vybraných šesť princípov liberálnej demokracie, ku ktorým sa respondenti v dotazníkovom prieskume vyjadrovali.

Presné znenie je nasledovné:

Ak uvažujeme vo všeobecnosti, čo si myslíte, nakoľko je pre demokraciu na Slovensku dôležité… (Odpovedzte na škále 1 až 5, kde 1 znamená, že to vôbec nie je dôležité a 5 znamená, že je to absolútne dôležité.)

  1. že práva menšinových skupín sú chránené?
  2. že súdy zaobchádzajú s každým rovnako?
  3. že voľby sú slobodné a spravodlivé?
  4. že občianska spoločnosť (vrátane opozičných strán) môže slobodne kritizovať vládu?
  5. že médiá sú slobodné pri kontrole a kritike politikov?
  6. že súdy sú schopné zasiahnuť, ak vláda prekračuje svoju právomoc?

Hoci je všetkých šesť princípov považovaných väčšinou spoločnosti za dôležité do nejakej miery (v súčte odpovedí absolútne a skôr dôležité), tak už pohľad na graf naznačí, že medzi jednotlivými položkami sú významné rozdiely. Princíp rovnosti pred súdom a princíp spravodlivých a slobodných volieb má jednoznačne najsilnejšiu podporu spomedzi vybraných princípov. Naopak, ochrana menšinových práv je považovaná za najmenej dôležitý princíp spomedzi vybraných.



Ďalší graf nižšie ukazuje osobitne štyri latentné profily. Na osi X sú zoradené jednotlivé princípy liberálnej demokracie, ktoré boli použité ako vstupné premenné v našej analýze. Na osi Y sú hodnoty, ktoré tieto premenné môžu nadobúdať.

Profil č. 1 tvorí skupina respondentov, ktorí nevnímajú ani jeden z demokratických princípov za skutočne dôležitý. Túto skupinu tvorí približne 13,4 % populácie a my sme ju nazvali „nedemokrati”. Týmto pomenovaním nechceme povedať, že by ľudia v danej skupine požadovali, respektíve mali priamo sklon k akceptácii autoritárskej formy politického režimu. Ľudia s týmto profilom však jednoducho nevykazujú významnejšiu podporu pre žiadny z liberálno-demokratických princípov, a preto by bolo mylné nazývať ich „demokratmi“, bez ohľadu na prívlastok.

     Druhý profil je tvorený dospelými respondentmi, ktorí jednoznačne za dôležitý považujú princíp slobodných a spravodlivých volieb a tiež princíp rovnosti pred súdom. Avšak pokiaľ ide o princípy slobody médií, právo občianskej spoločnosti (vrátane politickej opozície) kritizovať vládu či ochranu menšín, tieto sú respondentmi s druhým latentným profilom považované za výrazne menej dôležité Tento profil sme nazvali procedurálni demokrati a v slovenskej spoločnosti sme identifikovali podiel ľudí s týmto profilom na úrovni takmer 27 %.

Tretí profil je pomerne prekvapivý. Tvoria ho respondenti, ktorí až päť zo šiestich princípov demokratickej spoločnosti vnímajú jednoznačne dôležito – okrem dôležitosti ochrany menšinových práv. Tento profil sme nazvali „väčšinoví demokrati“ a v slovenskej spoločnosti je zastúpený na úrovni približne 9,9 %.

     Napokon, štvrtý a najpočetnejší profil tvorí skupina respondentov, ktorých priemerná hodnota pri každom zo šiestich princípov demokratickej spoločnosti presahovala hodnotu 4. Inými slovami to znamená, že pre ľudí s týmto demokratickým profilom sú princípy liberálnej demokracie blízko k hodnoteniu „absolútne dôležité“. Tento profil sme nazvali „liberálni demokrati“ a reprezentuje takmer polovicu populácie.

Podiel ľudí v jednotlivých profiloch

V čom sa jednotliví demokrati líšia

Štatistická analýza ukázala viacero významných rozdielov, v tomto blogu pre jednoduchosť opomeniem socio-demografické rozdiely, a zameriam sa viac na postojové

Významné rozdiely medzi procedurálnymi a liberálnymi demokratmi spôsobovali štyri premenné: postoj ku globalizácii, ekonomickému paternalizmu, pociťovanému príjmu a seba-zaradenie na ľavo-pravej škále. V porovnaní s liberálnymi demokratmi majú väčšiu pravdepodobnosť ocitnúť sa medzi procedurálnymi demokratmi ľudia, ktorí nevnímajú globalizáciu ako príležitosť, v otázke dlhodobého ekonomického vývoja sú skôr pesimistickí, príjem domácnosti považujú skôr za nedostatočný a podľa ich presvedčenia by sa o životnú úroveň mal starať skôr štát než jednotlivec. Liberálno-konzervatívne sebazaradenie, úroveň religiozity ani dosiahnutá výška vzdelania nemajú štatisticky významný vplyv.            

Ak porovnávame skupinu liberálnych demokratov s väčšinovými demokratmi, rovnako ako pri predošlom profile, aj pri väčšinových demokratoch platí, že pravdepodobnosť príslušnosti k tomuto profilu sa zvyšuje s tým, ako sa zvyšuje ekonomický pesimizmus a znižuje vnímanie globalizácie ako príležitosti. Inými slovami, tento profil delí od liberálnych demokratov negatívne vnímanie ekonomického vývoja a zvýšený subjektívny pocit prehry z globalizačných procesov. Avšak na rozdiel od porovnania predošlého pri tomto už nehrá úlohu ekonomický paternalizmus.

Napokon porovnávame liberálnych demokratov a nedemokratov, pričom tu na rozdiel od predošlých profilov možno pozorovať výraznejšie odlišný vzorec vplyvov. Vyššiu pravdepodobnosť patriť k nedemokratom než k liberálnym demokratom majú najmä ľudia nižšieho veku, nižšieho vzdelania a v menších obciach. Z ďalších demografických faktorov už však významnú úlohu nehrajú pohlavie ani národnosť. Z postojových faktorov je významným odlišovacím znakom postoj ku globalizácii, ako aj ekonomický optimizmus, avšak v inom zmysle ako pri predošlých skupinách. Príslušníci profilu nedemokratov v porovnaní s liberálnymi demokratmi nevnímajú globalizáciu ako príležitosť, avšak sú optimistickejší v zmysle dlhodobého ekonomického vývoja. To naznačuje, že sa sami nepovažujú za ekonomicky porazených, avšak sú uzatvorení voči vonkajším vplyvom.

Zároveň platí, že významnú úlohu pri odlíšení (liberálnych) demokratov a nedemokratov hrajú postoje emočné, vrátane vnímania toho, ako sa k respondentovi správa okolie. Ak (1) respondent pociťoval v týždni predchádzajúcom zberu údajov vyššiu mieru úzkosti; (2) ak si respondent myslel, že nemôže žiť svoj život slobodne, alebo (3) ak mal pocit, že okolie sa k nemu nespráva s úctou a rešpektom, potom sa významne zvyšovala pravdepodobnosť, že bude patriť skôr k nedemokratom než k liberálnym demokratom. Vzhľadom na to, že táto skupina psychologických faktorov nepôsobila významne pri porovnaní liberálnych demokratov s iným typom demokratov, domnievame sa, že sú to silné indície toho, čo by mohlo byť zdrojom nedemokratických postojov presahujúcich rámec ekonomických vysvetlení.

Pocit, že človek nemôže svoj život žiť slobodne, že sa okolie k nemu nespráva s rešpektom, a vyššia miera pociťovanej úzkosti významne zvyšujú pravdepodobnosť, že človek nevidí dôležitosť princípov liberálnej demokracie. Inými slovami, títo ľudia sa považujú za „porazených“ v rámci politicko-ekonomického vývoja, pričom sa to silne prejavuje na psychologickom vnímaní vlastného postavenia v systéme.

Napokon pre mňa dôležité zistenie je tiež to, je aj fakt, že mnoho faktorov sa ukázalo bez signifikantného vplyvu na to, do akého profilu demokratov sa respondent zaradí. Medzi tieto faktory bez vplyvu sa zaradilo liberálno-konzervatívne delenie, religiozita či ľavo-pravé sebazaradenie. Inými slovami, ani ľudia, ktorí sa sami považujú za viac liberálnych, nie sú v postojoch k princípom liberálnej demokracie odlišní oproti ľuďom, ktorí sa vnímajú ako konzervatívni. Jedným z vysvetlení je, že liberálno-konzervatívne delenie v slovenskej spoločnosti je vnímané najmä cez hodnoty či etické otázky týkajúce sa kultúrneho liberalizmu a nie hodnoty či procedúry, ktoré typicky spájame s liberálnou demokraciou.

P.S.: Všetky metodologické detaily a vysvetlenie analytických postupov sú detailne vysvetlené v pôvodnej štúdii v časopise Sociológia (tu).