Štandardné médiá a rovnako ani štandardní politickí aktéri nepredstavujú hrozbu pre princípy liberálnej demokracie. Probémom sú však ich menej štandardné “náprotivky.” Čo, samo osebe, nie je nič nové ani prekvapivé.
V rámci výskumného projektu sme s kolektívom na Katedre politológie sledovali dva roky systematicky postoje občanov, vybraných médií a relevantných politických aktérov voči liberálnej demokracii. V mojom predošlom blogu som sa venoval postojom ľudí, v tomto sa zameriam na médiá a politikov. Blog je popularizačnou verziou výskumnej správy, pre fajnšmekrov odkaz tu. Rovnako detaily k definíciám, indikátorom, výberu vzorky a ďalším metodologickým detailom nájde každý v plnej verzii výskumnej správy.
Anti-systémové postoje politikov
Aj keď máme často dojem, že politici sa rétoricky negatívne vyhradzujú proti liberálnej demokracii ako na bežiacom páse, v rokoch 2019 a 2020 nedochádzalo k spochybňovaniu samotných princípov liberálnej až tak často. Z mnohých tisícok kódovaných vyjadrení sme zaznamenali anti-systémové výroky v podiele 0,19%, a počtom 20. Z týchto bolo až 13 zo strany predstaviteľov strany Kotlebovci -ĽSNS.
Ktoré z princípov boli atakované najviac? Vo väčšine prípadov išlo o popieranie princípu ochrany menšinových práv. Kto čítal aj časť o postojoch ľudí, tak dostal silnú indíciu, že na Slovensku máme s týmto princípom najväčší problém spomedzi vybraných šiestich. Monitoring vyjadrení politikov to len potvrdil. Avšak znepokojujúce je tiež výraznejšie spochybňovanie úlohy médií a dôležitosť ich nezávislosti v demokratickej spoločnosti. Takmer tretina anti-systémových výrokov útočila práve na tento princíp.
Okrem spochybňovania jednotlivých princípov liberálnej demokracie sme hodnotili aj celkové vyznenie politických elít vo vzťahu k liberálnej demokracii. Jednoznačne najviac negatívnych vyjadrení – až štvrtinu zo 430 kódovaných – sme zaznamenali pri strane Kotlebovci – ĽSNS. Táto politická strana pritom nemala ani jeden (či už skôr, alebo jednoznačne) pozitívny výrok. Ďalšími stranami s negatívnymi výrokmi vo vzťahu k liberálnej demokracii, avšak v relatívne nízkom počte, boli SNS, Sme rodina a Smer-SD. Naopak, najviac pozitívnych výrokov sme zaznamenali pri dvojkoalícii PS/Spolu, a to spolu (skôr plus jednoznačne) pozitívnych 14% z takmer 1800 kódovaných vyjadrení. Nasledovali Most-Híd (9%). Najvýraznejšími zástancami liberálnej demokracie tak boli strany, ktoré dnes nie sú v Národnej rade SR.
Mediálne rámce
Výsledky vychádzajú z dát za roky 2019 a 2020. Celkový počet príspevkov, cez ktorý sa musel výskumný tím prehrýzť, bolo viac ako dvanásť a pol tisíc. Relevantných príspevkov, ktoré sa týkali demokracie či jej princípov, a teda boli detailne kódované, bolo bezmála 2 000. Najnižší podiel relevantných príspevkov dosiahol podľa očakávania (vzhľadom na bulvárny charakter denníka) Nový čas. Čo nás sčasti prekvapilo, je veľmi vysoký podiel relevantných príspevkov v časopise Zem&Vek, kde sa na rozdiel od ostatných analyzovaných médií vyskytujú relevantné príspevky týkajúce sa liberálnej demokracie aj v príspevkoch v iných témach ako v oblasti politiky (napr. aj v oblasti článkov týkajúcich sa ekonomiky a kultúry).
Ak sa na to pozrieme prísne len cez rámcovanie tém, tak skúmané médiá by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín. Prvou z nich sú obe televízie, denník Nový čas a dezinformačný portál Hlavné správy s vysokým (prípadne prevažujúcim) podielom príspevkov bez zjavného rámca. Nevyužívanie rámcovania môže byť prekvapivé najmä pri bulvárnom a dezinformačnom zdroji informácií.
Avšak pri podrobnejšom skúmaní obsahu oboch médií je vysvetlenie takéhoto javu zrejmé z obsahového zamerania. Pri Novom čase vidíme snahu informovať o politike (a veciach súvisiacich s charakteristikami liberálnej demokracie) prevažne vo veľmi strohom/obmedzenom rozsahu nielen čo do počtu príspevkov, ale aj pokiaľ ide o ich rozsah. To zásadným spôsobom ovplyvňuje možnosť využívať rámce.
Pokiaľ ide o dezinformačný portál Hlavné správy relatívne vysoký podiel príspevkov bez rámca je spôsobený faktom, že portál masívne preberá a zverejňuje správy z tlačových agentúr, ktoré sú písané bez využívania rámcov. Pokiaľ by sme však relevantné príspevky „očistili“ od agentúrnych správ, podiel by bol výrazne iný.
Naopak, u oboch mainstreamových denníkov (Sme a Denník N) a dezinformačného mesačníka Zem&Vek tvoria príspevky bez rámcovania menšinu. Takéto výsledky vyplývajú z charakteru týchto médií, ktoré sa do veľkej miery neorientujú iba na informovanie o aktuálnych udalostiach, ale snažia sa o obšírnejšie spracovanie tém, kde je zdôrazňovanie istých aspektov očakávané. Dôležité je preto pozrieť sa hlbšie na obsah jednotlivých využívaných rámcov. Tabuľka nižšie ukazuje tri najpoužívanejšie rámce jednotlivých médií a ich celkový percentuálny podiel na relevantných príspevkoch.
V prípade spravodajstva RTVS, TV Markíza a oboch mainstreamových denníkov môžeme vidieť niektoré spoločné rámce, ako sú zdôrazňovanie rizika a príležitosti. Riziko je v tomto prípade chápané v zmysle dobrého a náležitého fungovania demokracie a jej pravidiel. Spolu so zdôrazňovaním príležitostí (či dokonca momentu užitočnosti ako v prípade RTVS) vidíme prevažujúce pozitívne rámcovanie liberálnej demokracie.
V prípadoch TV Markíza a Nového času sme zaznamenali aj relatívne častý rámec zdôrazňovania konfliktu v koalícii, ktorý je v súlade s ich potrebou priťahovania pozornosti divákov bulvarizujúcim prístupom ku každodenným udalostiam. Výrazným rámcom vo všetkých tlačených médiách je zdôrazňovanie odsúdenia politických predstaviteľov. V prípade Denníka N a Nového času však ide skôr o odsudzovanie predstaviteľov minulej či súčasnej vlády za ich kauzy, či iné morálne prehrešky a nemá negatívne presahy k princípom liberálnej demokracie, skôr naopak.
V prípade rámca a zdôrazňovania odsúdenia časopisom Zem&Vek a portálom Hlavné správy však ide odsúdenie systému a jeho predstaviteľov ako celku – nie preto, že porušujú jeho pravidlá, ale preto, že sú ich nositeľmi. Predstavitelia a režim liberálnej demokracie sú však v tomto médiu často odsudzovaní aj z dôvodu upierania demokratických práv, konkrétne slobody slova pre predstaviteľov „alternatívnych“ médií a extrémistických politických prúdov. Taktiež títo predstavitelia dezinformačných médií veľmi často využívajú rámce, ktoré sa u ostatných médií prakticky nevyskytujú. Je to najmä zdôrazňovanie manipulácie „ľuďmi z pozadia“, mainstreamom, či najrôznejšími zoskupeniami „mocných“. Druhým je rámec ohrozenia, ktorý zdôrazňuje akútne a zásadné hrozby zo strany viacerých skupín, ktoré sú produktom fungovania liberálnej demokracie (migranti, priemyselné komplexy, liberáli a pod.). Dôležité je aj relatívne časté využívanie portálom Hlavné správy uhla zosmiešňovania demokratických predstaviteľov a inštitúcií, ktoré sú rámcované ako nekompetentné, zapredané a neschopné racionálneho uvažovania. Všetky spomenuté rámce týchto médií sú na rozdiel od ostatných médií smerované proti princípom liberálnej demokracie, resp. problém vidia vo fungovaní liberálnej demokracie, nie v nedodržiavaní jej noriem.
Zásadná odlišnosť časopisu Zem&Vek v spôsobe a obsahu spracovania a informovania o témach liberálnej demokracie sa potvrdzuje aj v celkovom hodnotení príspevkov jednotlivých médií. Graf nižšie jasne dokumentuje zásadnú priepasť časopisu Zem&Vek a ostatných médií. Zatiaľ čo všetky ostatné mainstreamové médiá vo svojich príspevkoch súvisiacich s touto témou prinášajú predovšetkým neutrálne hodnotenie (s výnimkou Denníka N, kde sú významnou skupinou články s pozitívnym hodnotením liberálnej demokracie), Zem&Vek ako jediné médium prináša príspevky s negatívnym vyznením, s takmer polovicou výlučne negatívnych. Aj keď u mainstreamových médií môžeme vidieť negatívne rámce, jazyk, tón príspevku, prípadne obrazový materiál, táto negativita sa nikdy neprenáša do negatívneho hodnotenia liberálnej demokracie. V prípade Zem&Vek to neplatí a výrazná negativita formy a obsahu príspevkov smeruje k jasnému spochybneniu a odmietnutiu princípov liberálnej demokracie.
V ohrození alebo nie?
Mnohé z prezentovaných čísel by mohli vyvolávať dojem, že to vlastne s liberálnou demokraciou na Slovensku nie je až také zlé. A to je práve celkom dobrý bod na diskusiu -naozaj? Na jednej strane si myslím – aj vďaka viacerým výskumom v celej V4, na ktorých participujem – že sme na tom na Slovensku stále v tej lepšej polovici. Na druhej strane sú tu predsa len momenty, ktoré by mali slúžiť ako výstražné znamenie. Lebo si na jednej strane môžeme hovoriť, že proti princípom liberálnej demokracie sa otvorene vyjadruje iba zanedbateľné množstvo politických aktérov a pár konšpiračných webov.
Lenže za problém považujem aj to obrovské množstvo neutrálnych výrokov politikov či vyznení mediálnych príspevkov, ktoré môžu prispievať k dojmu, že liberálna demokracia je niečo okrajové, čo tu pretláča len malá skupina ľudí (bohvieako financovaných a vzájomne previazaných). Avšak akosi sa zabúda na to, že liberálnu demokraciu a jej princípy máme už desaťročia zakotvené v ústave.
