Brussells Pushes Too Hard

Originally written for Pravda daily news, published on October 6th. Online version here.

ZMENILI Íri názor? Alebo za rok a pol konečne pochopili, o čom vlastne Lisabonská zmluva je? Ťažko. Bežní obyvatelia zeleného ostrova nezaplnili knižnice, aby si preštudovali zložitý právnický dokument. A argumenty pred hlasovaním sotva pomohli, svojou plodnosťou by mohli  konkurovať aj Saharskej púšti.

Lisabonská zmluva nevytiahne žiadnu krajinu z hospodárskej krízy. Nebola na to určená a nemá nástroje, ktorými by to dokázala skôr než iné hospodárske opatrenia vlád. Íri len po prisľúní absolútne nepotrebných výnimiek a dlhom nátlaku pochopili, že na druhý krát by sa slušilo hlasovať za. Nechcú predsa vyzerať ako protieurópski ignoranti.

,,Áno” však platí bez ohľadu na pohnútky voličov. Na to jediné sa treba sústrediť. A zdá sa, že to pochopili aj elity Európskej únie. Keďže ich nátlak zabral na Dublin, s ešte väčšou energiou upreli svoj pohľad na Prahu. Komisia a švédske predsedníctvo to asi robia s dobrým úmyslom, ale neveľmi čistou metódou. Exisutje totiž veľký rozdiel medzi tým, čo s úniou robili jej správcovia v minulom storočí, a o čo sa snažia tí dnešní.

Keď kolaps sovietskeho sveta priniesol obrovské zmeny v celom svete, zjednocujúca sa Európa reagovala veľkolepým projektom politickej únie. Hoci to bolo správne rozhodnutie, neprišli s ním politici, ktorí by ho za normálnych okolností museli obhájiť vo voľbách. Práve ľudové hlasovanie je totiž možnosťou pre ľudí, aby si vybrali podobu únie, ktorá sa im páči. Lenže európske témy sa len málokedy dostali na domácu pôdu a politickú úniu začali skladať dokopy úradníci. Čo je vždy do istej miery nebezpečné…

Predviedol to už cez víkend Barroso, keď spochybnil legitimitu českého prezidenta len preto, lebo je volený parlamentom. Nielenže nepreukázal svojho demokratického ducha, ale neprípustným spôsobom tak vopchal nos do niečoho, čo do jeho kompetencií vôbec nepatrí. Obuje sa nabudúce   aj do všetkých monarchov Európy, ktorí prišli k moci iba narodením? A kam to až môže zájsť?

Pomazané hlavy z Bruselu si musia uvedomiť, že v poslednom období opakujú jednu zásadnú  chybu. Príliš tlačia na pílu. Vzďaľujú sa občanom do miery, ktorá už čoskoro nebude prijateľná. Lisabonská zmluva totiž definitívne premení EÚ viac na politickú než akúkoľvek inú inštitúciu. A s takým charakterom sa musí priblížiť ľuďom, otvoriť sa ich názorom a predstavám či vystaviť sa ich nepriazni. Alebo sa stane nedemokratická.

Je jasné, že Európska únia potrebuje užšiu spoluprácu ako soľ. Najmä v čase, keď sa jej postupne chrbtom otáča najbližší spojenec – USA. Lenže takáto požiadavka musí prísť od ľudí, zdola. Inak je  Lisabon zbytočný. Bez úprimnej ochoty občanov potlačiť národnú identitu na úkor európskej jednoducho únia silná nebude. Lenže to už je beh na dlhé trate. Zázračný tlak Bruselu tu už nezaberie.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *