Originally written for Pravda paper, published on January 21st.
Platiť eurom by sa o rok malo dať aj v Pobaltsku. „Estónsko má k euru veľmi blízko. Verejné financie sú vo vynikajúcom stave,“ priznal minulý týždeň Oli Rehn, budúci eurokomisár pre hospodárstvo a spoločnú menu. Sebavedomie najmenšieho z pobaltských štátov posilnil aj Medzinárodný menový fond (MMF). „Zdá sa, že euro je na dosah,“ uviedol v najnovšej správe.
Hoci záväzné rozhodnutie padne až v najbližších mesiacoch, ani mnohí bankoví analytici o roku 2011 nepochybujú. „Splnenie niektorých kritérií je závislé od hospodárskeho cyklu. Ak ich Estónci splnia aj v recesii, znamená to, že sú veľmi dobre pripravení,“ napísala Barbara Nestorová, analytička Commerzbank.
Určite to bude ďalšie plus pre Estóncov. Vplyv na lotyšský biznis bude negatívny.
Ilmars Rimšėvičs, Šéf centrálnej banky susedného Lotyšska.
Definitívne áno ešte musia povedať aj ministri financií EÚ. Po vydaní najnovších čísel z Eurostatu zo začiatku týždňa je však jasné, že Estónsko spĺňa všetky podmienky. Schvaľovací proces sa preto považuje viac za formalitu než za výzvu, ktorej sa treba obávať.
Za splnením najmä rozpočtového kritéria však stoja veľké sociálne a politické obete. Estónske hospodárstvo sa v minulom roku prepadlo o vyše 15 percent a podľa analýzy MMF mal defi -cit rozpočtu nasmerované k deviatim percentám. Vďaka miliónovým škrtom však menšinová vláda v Tallinne udržala dieru v štátnej kase na úrovni (predbežných) 2,8 percenta.
Paradoxné je, že na druhej strane práve kríza výrazne pomohla k splneniu inflačného kritéria. Rast cien s dvojcifernými hodnotami bol totiž celé roky nočnou morou všetkých pobaltských krajín. S prepadom estónskeho hospodárstva o vyše 15 percent však klesli v roku 2009 aj ceny. Estónska infl ácia je momentálne druhá najnižšia v celej únii – mínus 1,9 percenta.
Mnohí ľudia v celom Pobaltí vidia v eure liek na hospodárske choroby regiónu. Politici aj médiá očakávajú prilákanie investorov, ešte lepší obraz krajiny vo svete, lacnejšie úvery a s tým spojený rast. „Určite to bude ďalšie plus pre Estóncov, pokiaľ ide o nové pracovné miesta a rast HDP,“ povedal Ilmars Rimševičs, šéf centrálnej banky susedného Lotyšska. „Vplyv na lotyšský biznis bude negatívny,“ varoval s tým, že Estónsko s eurom priláka investorov aj na úkor Lotyšska.
Ak by Estónsko do eurozóny napriek všetkému nevzali, pre krajinu aj región by to bol veľký úder. „Pre Estóncov je euro súčasťou väčšej stratégie – primknúť sa pevnejšie k Európe a vzdialiť sa ešte viac Rusku,“ komentovala Nestorová pre noviny Äripäev. Keď bola v roku 2007 odmietnutá Litva pre infl áciu vyššiu o stotinu percenta, krajinou sa prehnala vlna protieurópskych nálad.
