Shortened and edited version of this text has been published in Pravda paper on February, 16th.
SKUTOČNE ideálne ekonomické riešenia možno existujú v teórii, no len ťažko v reálnom živote. Problém však je, že aj tie najlepšie z možných sú spravidla obmedzené politickým mantinelom. Nanešťastie pre dlhodobú prosperitu eurozóny, a teda aj Slovenska, je presne taký prípad Grécka a európskej pomoci. Logika je pritom jednoduchá, alternatívy sú len dve. Grécko buď rázne zmení kurz, alebo bude smerovať k štátnemu bankrotu.
Bez hlbokých reforiem, alebo na začiatok aspoň škrtov, padnú Atény na hubu. A poriadne to zabolí celú úniu. Lenže grécka vláda by musela byť plná politických samovrahov, aby sa krajinu pokúsila vyhrabať z problémov dobrovoľne, sama. Nasledovali by zničujúce štrajky a demonštrácie, popularita by sa prepadla pod bod mrazu. Nátura opálených machov ako ju poznáme v Karpatskom priestore sa racionalizačným opatreniam proste prieči. Ani súčasnosť, ani história nemajú problém dosvedčiť, že populistov na politické zneužitie situácie sa nájde vždy dosť.
Ak by Grécko nebolo v eurozóne, MMF by rovnako ako v Lotyšsku či Maďarsku pomerne rýchlo skrotil rozhadzovačnú vládu.
Potrebný je teda, nazvime to jemne, ,,impulz“ zvonku. Ani nie kvôli záchrannému manuálu či odborným radám. Papandreov kabinet jednoducho potrebuje na niekoho ukázať prstom. Zvaliť vinu za znižovanie miezd a sociálnych vymožeností Grékov (áno, napríklad 72-mesačné odstupné je v dnešnej Európe drzá vymoženosť), aby prežil. Inak si nemožno vysvetliť ani útoky gréckeho premiéra na lídrov EÚ z minulého piatka. Nie náhodou prišli deň po schválení európskej pomoci, ktorá ráta s obrovskými rozpočtovými škrtmi pod Akropolou.
Ministri financií tak stoja pred politickými mantinelmi. Na jednej strane Medzinárodný menový fond, ktorý by vedel efektívne grécku krízu riešiť, no nemôže. Kvôli imidžu. Ak by Grécko nebolo v eurozóne, MMF by rovnako ako v Lotyšsku či Maďarsku pomerne rýchlo skrotil rozhadzovačnú vládu. No trhy a svet sa bude pýtať – aká je to už len menová únia, keď si nevie urobiť poriadok na vlastnom dvore? Navyše riaditeľ MMF by mal v roku 2012 súťažiť so Sarkozym o prezidentské kreslo. Niektoré prieskumy ho favorizujú už teraz. Tak prečo by mu Sarkozy pomáhal s popularitou tým, že mu povolí zachraňovať eurozónu?
Druhým mantinelom je Angela Merkelová a jej nezávideniahodná pozícia. Nemeckí občania nechcú platiť za grécke chyby. Navyše viaceré rozhodnutia nemeckého ústavného súdu napovedajú, že taláre v Karlsruhe by najradšej videli Nemecko mimo (nestabilnej) eurozóny. Dá sa preto usudzovať, že Berlín bude blokovať každý cent, pokiaľ za ním neuvidí reálne opatrenia gréckej vlády. Žiadne sľuby. Škrty, šetrenie, úspory.
Zákulisím Ecofinu sa údajne už dlhšie šíri riešenie, ktoré má byť najefektívnejšie a zároveň prejde medzi oboma spomínanými mantinelmi. Nemci si z Grécka urobia fiškálny protektorát. Nájde sa technické riešenie, ako poslať Aténam potrebné peniaze bez porušenia európskej legislatívy. Avšak v malých dávkach, na pokračovanie. Pričom rozpočtovú politiku Grécka budú, neoficiálne, riadiť experti MMF. Merkelová so Sarkozym tak ostanú sýty, a Papandreu (snáď) celý.
Ak ministri financií tento týždeň podobný záchranný plán odklepnú, bude to najlepšie riešenie, aké si Grécko aj EÚ za daných okolností (a politických mantinelov) zaslúžia. Hoci na rebríčku ideálnosti by sa do top desiatky asi ledva dostalo.
