Europe 2020: Ineffective But Useful

Originally written for Pravda paper, published on Friday, March 5. Online edited version here.

Mapa na cestu za prosperitou. Asi tak by sa dala zjednodušiť úloha Lisabonskej agendy, ktorej platnosť sa tento rok končí. Vlády v úlohe šoférov mali podľa agendy doviesť svoje národy k lepším zajtrajškom. Jednu desaťročnú víziu teraz strieda druhá (s názvom Európa 2020), zdá sa však, že s rovnakými križovatkami a odporúčanou rýchlosťou. Treba len dúfať, že úniu posunie ďalej.

Bruselskí lídri v tom mali pred prvou dekádou tisícročia viac-menej jasno. Pre zvýšenie svojho blahobytu mal vtedy ešte 15-členný klub investovať viac do vzdelávania, výskumu a zamestnanosti. Pätnástka sa potom prihlásila ku konkrétnym a vcelku nezáväzným číslam, ktoré sa mali do roku 2010 dosiahnuť.

Bruselskej byrokracii bude stačiť, ak sa únia k svojim cieľom aspoň priblíži. A cez takéto okuliare sa treba na stratégiu aj pozerať

Novodobú desaťročnicu sa však splniť nepodarilo. Eurobyrokrati síce môžu odmietať slová o neúspechu a fiasku s tým, že hoci sa nedosiahli ciele, únia sa vyvíjala dobrým smerom. Fajn… Nechajme bokom aj to, že pre bežného človeka je rozdiel medzi Lisabonskou zmluvou a Lisabonskou agendou španielskou dedinou. Ale načo je potom dobré mať osobitnú stratégiu, o ktorej sa vopred vie, že je nesplniteľná? Nechceli by aj bez nej krajiny robiť všetko pre blahobyt svojich občanov? A neinvestovali by štáty do vzdelania a zamestnanosti aj bez našepkávania agendy? Mali by.

Nuž niektorí členovia EÚ by sa bez bruselského “impulzu“ asi naozaj nepretrhli len pre blaho ľudu. Navyše deklarovať víziu a potom sa na ňu obracať je politicky vždy výhodnejšie, ako odkazovať len na zdravý rozum. Preto komisia v stredu predstavila nástupníka agendy, Európu 2020. Prvý ekonomický počin druhej Barrosovej družiny neprináša však nič nové ani prevratné. Znižovanie emisií, obnoviteľné energie či vôľa po vyššej zamestnanosti tu boli už skôr. Rovnako aj formát nezáväzného, právne nevynútiteľného dokumentu je únii dobre známy.

Niektoré detaily nie sú zatiaľ konečné a celý dokument musia ešte schváliť jednotlivé vlády. Treba len dúfať, že úpravy prežije návrh monitorovať jednotlivé krajiny a pravidelne zverejňovať porovnania medzi nimi – aby bolo jasné, ako jednotlivé vlády napĺňajú “ducha dvoch dvadsiatok“. A aby sa mohli napríklad Slovania pravidelne hanbiť za to, že svojou neochotou investovať do školstva brzdia vývoj hnaný povedzme Škandinávcami.

Otázka teda neznie tak, či ambície Európy 2020 budú o desať rokov realitou. Za daných okolností a poučený poslednými rokmi by na to stavil iba veľmi naivný gambler. Bruselskej byrokracii bude stačiť, ak sa únia k svojim cieľom aspoň priblíži. A cez takéto okuliare sa treba na stratégiu aj pozerať.

No prinajmenšom ľudia z V4 by sa za dve dvadsiatky mali srdečne poďakovať. Nielen zo slušnosti. Mapa prosperity totiž z pozície oficiálneho dokumentu môže spôsobiť verejný tlak na vlády, aby nezaháľali a zbytočne nevypínali motory či neschádzali z cesty. Lebo skúsenosť tohto regiónu učí, že pokiaľ Brusel netlačí, Bratislava (Praha/Budapešť) nekoná.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *