Crisis Suppress Populist Campaign In CEE

Originally written for Pravda paper, edited  version published on April, 15th.

NAPRIEK prognózam o konci krízy je nezamestnanosť stále na vrchole. Státisíce nezamestnaných v stredoeurópskych krajinách by mali trápiť každú vládu. No v situácii, keď sú voľby za dverami (v prípade Maďarska už jednou nohou dnu), je to starosť najmä budúceho kabinetu.

Veľmi poučné je preto sledovať Budapešť, Bratislavu a Prahu. Konkrétne ako sa v zápase o voliča správajú strany, o ktorých víťazstve a účasti v budúcej vláde nepochybujú prieskumné agentúry. Vzhľadom na recesiu je totiž volebná kampaň limitovaná dvomi tvrdými mantinelmi: hospodárskou krízou a požiadavkami voličov.

Samozrejme, ekonomické problémy Maďarska, Slovenska a Česka sa nedajú položiť na rovnakú úroveň s vedeckou presnosťou. Aj preto, že nemá každý euro ani menový fond za chrbtom. No vo všetkých troch krajinách sú bez práce státisíce ľudí. Dlh verejných financií stúpa, výber daní je nízky, nových investícií je málo. A o prebujnenej korupcii, ktorá asi najviac kazí podnikateľské ovzdušie strednej Európy sa už otvorene hovorí všade. Neexistuje veľa okolností, ktoré by politikov nútili k zásadným reformám a šetreniu silnejšie.

Z druhej strany ihriska je však ešte tvrdší mantinel – volebná kampaň. Právo hlasovať majú sklamaní dôchodcovia, mamičky na materskej, aj tie státisíce nezamestnaných. A železné pravidlo každých volieb hovorí, že kto nesľubuje, ten nevyhráva.

Traja lídri, ktorí s väčšou či menšou pravdepodobnosťou budú zostavovať vládu po voľbách, sa na predvolebnej šachovnici musia pohybovať opatrne. Úlohou každého z nich (s výnimkou Orbána, ktorý má väčšinu už po prvom kole) je získať maximum hlasov (prostredníctvom štedrých sľubov). Avšak s vedomím, že modré z neba budú musieť občanovi znášať práve ich vlády. Mimoriadne poučný je preto pohľad na to, ako si budúci premiéri počínajú.

Najjednoduchšiu, hoci ani zďaleka nie najpríjemnejšiu pozíciu mal Viktor Orbán v Maďarsku. Podľa predpovedí mal zostavovať vládu sám. Vďaka náskoku, ktorý mal pred ostatnými, nemusel v predvolebnej kampani sľubovať hory-doly. No musel rátať s tým, že za každý nedodržaný sľub bude zodpovedný len a iba Fidesz.

Hoci stranu Roberta Fica by o víťazstvo pripravil len zázrak, sám vládu asi nezostaví. Náskok v preferenciách budúceho premiéra netlačí do sľubov o štrnástych dôchodkoch či náhrade škody klientom nebankoviek. Hoci mnohé citlivé, nepopulárne a nevyhnutné opatrenia, ktorým sa asi nevyhne, zatiaľ odmieta (zvyšovanie dôchodkového veku).

Najťažšie o svoju vládnu budúcnosť musí bojovať Jiří Paroubek. Hoci prieskumy vyhráva, sformovanie jeho vlády ohrozuje nárast popularity nových strán a neprijateľnosť komunistov. Preto sa ČSSD drží typicky ľavicovej rétoriky bez ohľadu na krízu. Zrušenie poplatkov v zdravotníctve, viac dane z dividend, zvýšiť sociálne výdavky štátu …

Ako teda čítať správanie sa troch najobľúbenejších politikov vo svojich krajinách? V prvom rade, aj veľkí populisti vedia, že rozdávanie má svoje hranice. Že rozpočet nie je rozprávkovým somárikom, z ktorého dukáty padajú na požiadanie. Dnešným politikom dáva túto lekciu kríza. Horšie však bude vyzerať hospodárska politika v rukách populistov, keď kríza raz skutočne skončí a tlaky na zvyšovanie preferencií nebude z druhej strany nič vyrovnávať.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *