Originally written for Pravda paper, published on April 25.
Rakúsko si súčasného prezidenta ponechá aj ďalších šesť rokov. Podľa predbežných výsledkov presvedčil Heinz Fischer viac ako tri štvrtiny občanov (78,7 %), ktorí prišli k urnám a stal sa tak víťazom už po prvom kole volieb. Ďaleko za ním skončili kandidátka slobodných Barbara Rosenkranzová (15,5%) a mimoparlamentný kresťanský demokrat Rudolf Gehring (5,8%).
Napriek formálne silným kompetenciám plnia povojnoví prezidenti v Rakúsku zväčša iba reprezentatívne úlohy. Podľa hodnotenia rakúskych médií ani Fischer doteraz z tohto tieňa nevykročil. Avšak bol prvým prezidentom v histórii republiky, ktorý vetoval zákon a vrátil ho parlamentu. Die Presse ho po šiestich rokoch v úrade označil za diplomata a prezidenta s dobrou náladou, ktorý má blízko k ľudu.“
Úspech Heinza Fischera v roku 2004 znamenal návrat sociálneho demokrata do prezidentského úradu po 30 rokoch. Ako prezident sa však snažil byť nadstranícky a podľa rakúskych médií sa mu to darilo. Medzi najväčšie Fischerove úspechy patrí presadenie takzvaných veľkých koalícií v rokoch 2006 a 2008.
Znovuzvolenie súčasného prezidenta bolo podľa mnohých prieskumov isté dlhý čas vopred. Veľkou volebnou záhadou sa tak pred nedeľou stala podpora Fischerovej protikandidátky Barbary Rosenkranzovej. Svojimi výrokmi o nacizme a plynových komorách si vyslúžila nálepku extrémistky, ktorej sa počas kampane nedokázala zbaviť.
Dnes je však jasné, že ani výroky namierené proti prisťahovalcom jej nepomohli prilákať ani toľko voličov, koľko mala jej strana v ostatných parlamentných voľbách. Všeobecný nezáujem o politiku ilustruje aj prieskum denníka Die Presse medzi mladými ľuďmi. ,,Rosenkranz? Nie je to tá vec, ktorú sa modlia ľudia v kostole?“ (Rosenkranz znamená v nemčine aj ruženec – pozn. red.) Takto reagoval 17-ročný mladík v ankete novín Die Presse. Práve 16- a 17-roční si mohli včera vyberať hlavu štátu po prvý krát.
V praxi to znamenalo viac ako 300-tisíc hlasov navyše, o ktoré mohli kandidáti na prezidenta zabojovať. Podľa odborníkov však neúspešne. ,,Je to tá najnudnejšia kampaň v histórii,“ zhodnotil pre Die Presse analytik Bernhard Heinzlmaier. Viacero mladých pôjde k urnám kvôli rodičom, alebo zo zvedavosti, dodal.
Okrem nižšieho veku mali podľa predbežných výsledkov včerajšie prezidentské voľby aj ďalšie prvenstvo – v nízkej účasti (49 %) a množstve neplatných hlasovacích lístkov (8-9 %). Tie sa zvyknú odovzdávať na protest proti všetkým kandidátom, keďže tak zvyšujú účasť a tým aj hranicu potrebnú na víťazstvo v prvom kole volieb.
BONUS:
Nezáujem o voľby najmä medzi mladými ľuďmi asi najlepšie islustruje trapas, ktorý pobavil Rakúsko iba pár dní pred voľbami. Mladá 27-ročná Catrin K., členka FPÖ, nedokázala odpovedať na nasledujúcu otázku reportér rádia Ö3: ,,O aký úrad sa uchádza prezidentská kandidátka Barbara Rosenkranzová (rovnako kandidátka FPÖ)?“ Keď reportér Tom Walek zopakoval otázku s prízvukom, že Rosenkranzová je prezidentská kandidátka, mladá Catrin odvetila: ,,Na to si teraz netrúfam odpovedať.“
Zdroj: rádio Ö3 / denník Österreich
