ODVÁŽNA predpoveď, môže sa zdať. No risknem to. Ak sa čoskoro nezmení politika a komunikácia Sulíkovej strany, cez najbližšie volebné sito sa pravdepodobne nedostane do parlamentu. A ešte pravdepodobnejšie ju nahradí „obyčajný“ Matovič.
Tento vývoj predpovedá logika politicko-spoločenskej štruktúry na Slovensku. A potvrdzujú ju skúsenosti od vzniku republiky. Čo sa tým myslí?
V spoločnosti existujú dva typy konfliktov. Prvý je štrukturálny, hlboký, v terminológii politickej vedy nazývaný „štiepenie“ (cleavage). Napríklad obdoba triedneho boja (chudobní verzus bohatí), alebo národnostno-etnické delenie (slováci vs. maďari) sú typickým príkladom. Druhým typom sú také konfliky, ktoré síce vyvolávajú nezhody, no nie sú zakorenené v štruktúre spoločnosti, a v čase dochádza k ich premenám oveľa rýchlejšie, než u prvého typu. Tieto sa nazývajú „témy sporu“ (issues). Štiepenia a témy sporu sa môžu prelínať, alebo aj nie, a veľmi pravdepodobne dochádza k ich interakcii v čase.
Aplikácia na slovenskú politickú scénu vyzerá nasledovne. Existujú strany, ktoré kopírujú a stavajú na prvom type konfliktu (tom zakorenenom). Tie majú potom stabilnú podporu, ktorá odráža spoločenské delenie na danej línii konfliktu. Napríklad SMK, resp. Most-Híd. Alebo KDH. A postupne aj SDKÚ a tiež Smer. Ich orientácia na daný typ voličskej základne predurčuje mantinely podpory vo voľbách. Aktuálny výsledok v rámci mantinelov potom závisí len od mieru mobilizácie (tá závisí od ďalších x faktorov) a pomeru k celkovej účasti.
Praktický dôsledok je potom napríklad aj to, že KDH sa môže potrhať a na hlavu postaviť, viac ako svojich cca 10 percent nezíska. Na druhej strane, môže sa spoľahnúť na akú-takú stabilnú podporu. Takto sa dá vysvetliť aj podpora Smeru, ktorý kopíruje spoločenské delenie na bohatých a chudobných. Vysoká miera podpory Smeru sa dá teda interpretovať ako výsledok toho, že subjektívne pociťovanie chudoby je na Slovensku silné, a tiež je to jediná strana, ktorá sa na týchto voličov obracia v prvom rade.
Vráťme sa však k Sulíkovi a Matovičovi. SaS aj Obyčajní ľudia sú zoskupenia, ktoré svoju politiku a komunikáciu nezakladajú na štruktúrnych konfliktoch, ale konfliktoch mladších, menej zakorenených v spoločnosti. Preto ako nové strany ľahko prilákajú voličov na to, že tieto problémy (korupcia, nedôvera voči establišmentu, klientelizmus, politická kultúra, apod.) vedia a budú riešiť. No v rovnakom systéme je zakódovaný aj ich zánik. Pretože buď problém vyriešia, a dôvod na ich prežitie neexistuje. Alebo problém nevyriešia, a tým pádom stratia dôveru voličov v ich schopnosť daný problém riešiť. V oboch prípadoch to znamená koniec. Spomeňte si na ZRS, SOP, ANO…
Matovič sa preto správa perfektne racionálne, keď sa dištancuje od tejto koalície. V kampani, ktorá začne asi o rok (ako vždy kampaň začína najneskôr dva roky pred voľbami), tak môže tvrdiť všetkým, že on problémy politickej kultúry riešiť vie a chce, akurát mu to doteraz neumožnili.
Nič nenaznačuje, že by sa politika a komunikácia SaS zmenila v priebehu pár mesiacov či roka. Takže na základe teórie, ktorú doteraz viac-menej potvrdili každé voľby na Slovensku, je možné predpovedať jednu vec. Sulík to má namierené z kola von.
