Dôvera v médiá: Ako sa delí naša spoločnosť?

Dôvera v médiá: Ako sa delí naša spoločnosť?

Category : Uncategorized

Dôvera v médiá alebo ich sledovanosť nie je práve moja výskumná srdcovka. Avšak pri skúmaní postojov k demokracii a voličského správania sa tomu aspoň okrajovo vyhnúť nedá. Tvorí to súčasť väčšieho obrazu. A tak som bol tento týždeň viac-menej prinútený sa k tomu verejne vyjadriť.

Pokiaľ ide o dôveru správ RTVS, myslím že to dôležité som povedal na tomto mieste.

Som veľmi rád, že Transparency International Slovensko si nechali odmerať čítanosť a dôveru jednotlivých dezinformačných webov. Tieto čísla nám veľmi chýbali, a náš vlastný prieskum sa na to (z viacerých dôvodov) nepýtal a ani nemohol. No len pre porovnanie pridám na koniec tohto blogu presné znenie otázky a výsledok konzumácie jednotlivých informačných zdrojov, ktoré sme sledovali v rámci nášho projektu.

Primárne chcem na tomto mieste ukázať niečo iné. Keď sa už pozerám na dôveru k informačným zdrojom, rád by som išiel o niečo viac do hĺbky. A tou bude v tomto blogu mix dôvery voči rôznym typom médií v našej spoločnosti. Totiž fakt, že respondent dôveruje napríklad televíznemu spravodajstvu, ešte nič nehovorí o tom, aká je jeho dôvera k dezinformačným webom, alebo naopak.

Na základe údajov z projektu, ktorý vediem na Katedre politológie FiF UK som sa pozrel na to, aké typy ľudí možno nájsť vzhľadom na ich dôveru k rôznym typom informačným zdrojom. Údaje boli zbierané na prelome októbra a novembra 2019 agentúrou FOCUS, celá vzorka je vo veľkosti 1323 respondentov a reprezentatívna na celú dospelú populáciu.

Tento blog nemá slúžiť ako náhrada akademickej štúdie, preto len stručne predstavím analytickú techniku, ktorú som využil. Volá sa analýza latentných profilov (angl. Latent Profile Analysis), a jej účelom je odhalenie latentných štruktúr v spoločnosti, výsledkom je zaradenie respondentov do jednotlivých typov. Kto chce o tejto analýze vedieť viac, odporúčam začať tu.

Pred výsledkami však ešte obligatórne uvádzam presné znenie otázok, ktoré vstupujú do analýzy:

V nasledujúcich riadkoch uvádzame tie isté zdroje informácií, a prosíme Vás, odpovedzte, do akej miery im dôverujete.  Použite škálu od 1 do 5, kde 1 znamená, že informáciám z daného zdroja absulútne nedôverujete a 5 znamená, že im absolútne dôverujete.

  • 1.         Televízne a/alebo rozhlasové správy RTVS
  • 2.         Televízne správy súkromných TV
  • 3.         Tlačené média (napr. SME, denník N, Trend)
  • 4.         Online vydania tlač. novín (sme.sk, dennikn.sk)
  • 5.         Alternatívne informačné weby (hlavnespravy.sk, parlamentnelisty.sk…)

Výsledok

Vzhľadom na to, ktorým médiám dôverujú ľudia a nakoľko, najlepšie podľa mňa zodpovedá spoločnosti šesť skupín, alebo typov ľudí. Graf nižšie zobrazuje, aká je priemerná dôvera voči jednotlivým typom zdrojov v každej zo skupiny.

V prvej skupine vidíme voličov, ktorí síce neveria žiadnemu z informačných zdrojov, hoci priemer je mierne vyšší pri alternatívnych weboch, než televíziách, printoch, či ich online verziách. V tejto skupine je zaradených približne 10% ľudí. Nazvime ich pracovne „nedôverčiví.“

Skupina č. 2 sú ľudia, ktorí skôr dôverujú verejnoprávnemu vysielateľovi, sú neutrálni voči súkromným televíziám, ale výrazne nedôverujú printom, ich online verziám, a voči alternatívnym webom sú mierne opatrní. Aj túto skupinu tvorí necelých 10% ľudí. Predbežne ju nazývam „verejnoprávni.“

Skupina č. 3 je typická tým, že má síce do istej miery sklon veriť televíznemu spravodajstvu, určite však viac dôveruje printom a ich online verziám, a výrazne nedôverujú alternatívnym webom. Túto skupinu tvorí zhruba 6% populácie, a pracovne ich môžeme nazvať „prinťáci.“

V štvrtej skupine sú voliči, ktorí približne rovnako veria verejnoprávnym správam, súkromným televíziám, printom aj ich online verziám. Majú sklon veriť aj alternatívnym webom, hoci o niečo menej ako ostatným, tradičnejím zdrojom. Volajme ich „vše-dôverčiví“, v populácii ich je približne 29%.

Piatu skupinu tvoria ľudia, ktorých priemerné odpovede sú na všetky zdroje – ani, ani. Teda ani jednému zo zdrojov vyslovene nedôverujú, ale ho ani nezatracujú. Mohli by sme ich nazvať „neutrálni.“ Zároveň je to najväčšia skupina, približne 43% dospelej populácie.

Napokon posledná, šiesta skupina je zaujímavá tým, že ľudia v nej majú približne rovnako sklon dôverovať verejnoprávnym zdrojom, súkromným televíziám, aj printom. Výrazne však nedôverujú online verziám printu či alternatívnym webom. Túto skupinu tvorí môžeme ju volať „offline.“ Je však veľmi malá, približne 3% vzorky. Je však natoľko odlišná od ostatných, že podľa rôznych technických kritérií pre tento typ analýzy je potrebné ju vnímať osobitne.

Samozrejme, vyvstáva otázka, čím sú charakteristické jednotlivé skupiny, ako sa dá vysvetliť, prečo niekto patrí do jednej či druhej. Určite sú to otázky zaujímavé, a odpovede na ne by boli potrebné, no je to momentálne mimo kapacít tohto blogu. S jedným veľkým ALE.

Ale poďme sa pozrieť aspoň na to, či súvisia nejako politické preferencie s tým, ktorým informačným zdrojom ľudia dôverujú. Druhý graf ukazuje rozloženie straníckych preferencií v jednotlivých skupinách. Schválne neukazujem percentá, pretože pri vzorke 1323 ľudí a rozdelení do menšieho počtu (pod)kategórií ide o relatívne malé čísla, čo so sebou nesie všelijaké riziká. Domnievam sa však, že na poukázanie na isté trendy to nateraz postačuje.

A ten trend je zhruba takýto:

  • Smer dosahuje viac, než je jeho celonárodný priemer, najmä u nedôverčivých a verejnoprávnych
  • rovnako kotlebovci, a to približne až dvojnásobne viac než priemer
  • PS/Spolu a Za ľudí boduje výrazne u prinťákov, a to viac než 3-násobok priemeru celej vzorky
  • Čo je tiež zaujímavé, medzi prinťákmi takmer nie sú nerozhodnutí, a vôbec nie sú nevoliči
  • V skupine „offline“ nie je ani jeden volič SaS, a pod 3% hranicou je tam aj PS/Spolu, Za ľudí či Sme rodina. Avšak celkovo ide o veľmi malú skupinu, preto tieto výsledky treba brať s veľkou rezervou
  • Neprekvapí, že najviac nevoličov je medzi nedôverčivými (takmer dvojnásobok priemeru spoločnosti)
  • Z dlhodobého hľadiska asi najdôležitejší postreh je pre mňa fakt, že dve najväčšie skupiny sú neutrálni (43%) a vše-dôverčivý (29%). Inými slovami, takmer 72% percent populácie dôveruje všetkým typom informačných zdrojov rovnako.

Napokon, ako som sľúbil v úvode, pripájam aj graf s intenzitou konzumácie správ podľa typu zdroja.

Konzumácia správ podľa typu zdroja

Presné znenie otázok:

Ľudia zvyčajne čerpajú informácie o politickom a spoločenskom dianí (vrátane diania v EÚ) z viacerých zdrojov. V nasledujúcich riadkoch uvádzame rôzne zdroje, a prosíme Vás, odpovedzte, ako často z nich čerpáte informácie o spoločenskom a politickom dianí Vy

  • Každý deň alebo takmer každý deň
  • Nie každý deň, ale určite viac krát týždenne
  • Aspoň raz týždenne
  • Nie každý týždeň, ale aspoň raz mesačne
  • Menej ako raz mesačne
  • Aj keď médium poznám, vôbec z neho nečerpám
  • Médium vôbec nepoznám

Leave a Reply

Calendar

November 2020
M T W T F S S
« May    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30