Zbohom deleniu na pravicu a ľavicu?

Zbohom deleniu na pravicu a ľavicu?

Category : Politika

Vplyvný britský magazín The Economist zverejnil pred niekoľkými dňami článok, v ktorom tvrdí, že starému dobrému deleniu politických strán na ľavicu a pravicu by sme mali zamávať na rozlúčku. Minimálne v Spojených štátoch Amerických sa zdá, že nové delenie bude na tých otvorených a uzavretých.

Myšlienka to nie je nová, a niekoľko krát som ju aj sám verejne vyslovil (napr. tu). A hoci táto téma nebola primárnym záujmom nášho výskumu pred marcovými voľbami do NR SR, mnoho údajov a vyjadrení respondentov v rámci fokusových skupín nás viedlo aj k problému delenia na ľavicu a pravicu. Len pre zaujímavosť, takto sa zaradili Slováci na ľavo-pravej škále pred voľbami (graf je z knihy “Voľby 2016: Spoločenské problémy a politické (ne)riešenia”, ktorá ide do tlače):

graf1_kap7

Ukazuje sa však, že na Slovensku, ale aj v iných krajinách, je ľavo-pravé delenie do veľkej miery iba nálepka. V knihe prezentujeme naše argumenty, prečo si myslíme, že kategórie pravice a ľavice neslúžia v slovenskom prostredí ako kompas, ktorý by ukázal ľuďom, aké riešenia požadovať v istých socio-ekonomických problémoch. Inými slovami, ukazuje sa, že ak je respondent postavený pred otázku, aký je jeho postoj k vybraným socio-ekonomickým témam, jeho odpoveď nie je motivovaná ideologickou preferenciou. Skôr sa zdá, že pojmy pravica a ľavica sú častejšie používané politickými stranami, a voliči sa s nimi jednoducho identifikovali podľa toho, ako sa označuje strana, ktorú volia.

Ďalší graf ukazuje, kam sa na ľavo-pravej osi zaradili voliči jednotlivých strán. Zaujímavé pritom je, že po Smere-SD má najväčší podiel ľavicových voličov SNS a ĽSNS.

graf2_kap7

Z tohto hľadiska zaujímavé údaje priniesol doteraz posledný zverejnený Eurobarometer z novembra 2015 (mám na mysli najnovšie zverejnené individuálne údaje). Okrem zaradenia san a ľavo-pravej osi, čo je bežnou súčasťou tohto celoeurópskeho prieskumu, sa pýtal ľudí aj na to, ako vnímajú take veci ako globalizácia, liberalizácia, reformy, odborové zväzy, či solidaritu.

Čakali by sme (aspoň niektorí), že čím sa človek cíti byť viac pravočiarom, tým negatívnejšie by mal vnímať aspoň odbory, a pozitívnejšie liberalizáciu alebo voľný obchod. Na Slovensku, ale ani v ďalších post-komunistických krajinách sa však žiadny súvis medzi týmito postojmi neukazuje. Inými slovami, nedá sa povedať, že Slováci, ktorí si o sebe myslia, že sú ľavicoví, by napríklad pozitívnejšie vnímali solidaritu, alebo negatívnejšie globalizáciu, než tí, ktorí sa označujú za pravičiarov. Ani v západných krajinách EÚ nie je tento vzťah učebnicový, avšak pri niektorých inštitúciách vo viacerých krajinách existuje.

Údaje, o ktorých píšem, boli zverejnené až po napísaní našej knihy. V nej predovšetkým vychádzame z prieskumov verejnej mienky, ktoré robila agentúra FOCUS pre denník SME, a 14 fokusových skupín, ktoré sme viedli s tímom v rámci Centra pre tertitoriálne a medzinárodné štúdiá pri katedre politológie. V nej vysvetľujeme, prečo tvrdíme, že seba-identifikácia ľudí na ľavo-pravej osi nevychádza zväčša zo zakorenených hodnôt, ktoré by následne ovplyvňovali postoje k aktuálnym otázkam spoločenského vývoja. Sú často iba nálepkami, ktoré používajú politické strany na vymedzenie sa voči sebe, a ktoré si voliči osvojili ako synonymické označenie toho, s ktorým blokom strán sympatizujú, resp. dané strany volia.


Leave a Reply

Calendar

October 2019
M T W T F S S
« Aug    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031